Majster tvrdil, že ide o starý tesársky zvyk, ktorý sa nesmie porušiť. Nakoniec víno dostali, a tak mohli svoj zvyk dodržať - na stavbe sa poopíjali a zavesili sa na miesta, kde mali byť zvony.
Na ďalší deň pozval Guldánovcov jeden Cerovčan na návštevu, kde sa znova niečo popilo. Tu sa Guldánovci zoznámili so Štefkou, ktorá bola považovaná za najkrajšie dievča v dedine. Starému Guldánovi sa zapáčila a rozhodol, že pri zasadení kríža na kostol im ona prinesie prípitok. Pri prípitku si Imro so Štefkou padnú do oka a tajne sa dohodnú, že sa po práci stretnú. V Imrovi sa však ozvalo svedomie (bol zasnúbený s Vilmou) a na dohodnuté miesto neprišiel.

DIVADLO

Farár sa rozhodol, že kostol dá vymaľovať ešte v tej jeseni, keďže bolo priaznivé počasie. Prišiel za ním starý spolužiak, s ktorým pospomínali na školské časy a farár sa ho mimochodom opýtal, či nepozná nejakého schopného maliara. Spolužiak mu dal odporučenie na jedného známeho umelca. Farár odporúčaného maliara zavolal, no vznikol obrovský problém v podobe rozdielneho názoru na farby, ktoré majú byť na novom kostole. Umelec nesúhlasil s farárovým návrhom, farár teda musel hľadať iného maliara.
Guldánovci svoju prácu na kostole už dokončili, blížila sa Imrova svadba. Starý Guldán pri zabezpečovaní svadby usúdil, že ich chalupa je v zlom stave a treba ju opraviť. Imro s tým nechcel súhlasiť, pretože bolo otázne, či to do svadby stihnú. Otec však bol presvedčený, že to stihnú a Imra prehovoril. S približujúcou sa svadbou Guldánovci však zistili, že dom opraviť nestihnú, dokonca, že je rozpracovaný natoľko, že nebude v ňom možná svadba. Neostávalo nič iné, ako znova presvedčiť Vilminu matku o odložení svadby, čo sa našťastie aj podarilo.
Medzitým farár zohnal ďalšieho maliara, ktorý sa hneď pustil do roboty. Neskôr síce vznikli problémy, aké farby sa na kostol hodia a aké nie, ale čas súril, a tak sa farár s maliarom dohodli na kompromise.
Svadba Imra a Vilmy bola na Štefana. Hoci starý Guldán chcel, aby bola v Cerovskom kostole, obrad sa uskutočnil v Okoličanskom kostole, pretože kostol ešte nebol dokončený (dokončenie bolo preložené až na jar, pretože farba sa v zime na stenu dobre nechytala).

SLNEČNÉ HODINY

Guldánovci stavajú u správcu Kirinoviča šopu. Prvý deň prišli v dohodnutý termín ku Kirinovičovi, no doma bola iba jeho žena Štefka, s ktorou sa už Imro poznal. Tá im ponúkla niečo napiť a Guldánovci začali pracovať. Na druhý deň dostali u Kirinovičov obed, po ktorom si išiel starý Guldán pospať. Imro a Štefka ostali teda sami.