Kobozay zemský pán v Chujave
Vybubnovaná jeho žena
Gejza ich syn
Chreňovský zemský pán v Huhare
Sajha jeho žena
Ľudmila ich dcéra
Jablonkay jej milenec
Rojkovička vdova
Maňuša jej dcéra

Dej diela sa odohráva na Chujave, v čase volieb do úradu. Dielo sprevádza myšlienka maďarizácie a pomaďarčovanie slovenského ľudu.
Do úradu sú dvaja kandidáti :
Gejza, syn zemana Kobozayho a zeman Jablonkay. Zo začiatku stojí väčšina zemanov a sedliakov na strane Gejzu. Pochádza zo zemianskej rodiny, ktorá potrebuje peniaze na podplatenie voličov. Peniaze nemajú, ale snažia sa ich požiačiať.
Ku nim prichádza na návštevu pani Sajha, žena zemského pána v Huhare. Ide im dohadzovať ich synovi svoju dcéru Ľudmilu. Ale Ľudmila o Gejzu nestojí. Jej srdce patrí Jablonkaymu.
Ľudmila
Darmo sa teraz namáham. Oči v knižke, myseľ na Chujave, kde matka trhuje o mňa. Zapudila šľachetnú dušu. Pošla bez môjho vedomia a vôle
vyjednávať s rozpustilcom, ktorý nehľadá mňa, lež hľadá peniate. Čítam to z jeho tváre, rečí a celého sebadržania. Čo skrbná Chreňovská nazhromažďovala, to chcú márnotratníci rozfúkať. Ja nešťastná !
Pri dohadzovaní Ľudmily podhodí na ich prah ktosi neviniatko. Po dolapení vinníka sa všetci dozvedia, čo za vtáčka je Gejza, a div že ho nezabijú. Zistilo sa totiž, že to neviniatko je jeho syn, ktorého má s Maňušou dcerou vdovy Rojkovičovej. Gejza to však nechce pripustiť a keďže je pán, nedovolali sa u neho pravdy. Jablonkay touto nečakanou udalosťou získal ďalšie hlasy do volieb. Teraz sa rozkrútil kolotoč okolo Najdúcha. Ľudia si ho začali jeden druhému podhadzovať, lebo ani Maňuša ani Gejza ho nechcú. Medzi tým utečie Ľudmila so svojim milencom Jablonkayom. Jej matka miesto toho aby jej dala požehnanie ku svadbe, ju preklína. V kolotoči podhadzovania najdúcha sa všetko dobre skončí. Sajhe zhorí dom a prijme prítulok svojej dcéry Ľudmily. Jablonkay vyhrá voľby a je pán úradu. Najdúcha nakoniec dostane ten, ktorému právom patrí.
Maňuša
Chvalabohu, že predsa prišlo naposledok decko do rúk náležitých.
Bez toho aby to Gejza vedel, vezie si najdúcha domov.
Farár Kozák hovorí na margo zemanov
Sedíte v národe tomto opustenom ako osada večných cudzincov. Od tisíc liet nemohli ste sa ešte zliať srdcom s ľuďmi týmito...Chcete byť kvetom spoločnosti a len smrad rozširujete. Pokladáte sa za vzdelaných, lež vzdelanosť vaša je len vylíčené barbarstvo. Vedy nepestujete, umeniam nenapomáhate, vlasti ničím neslúžite.