Chrám Matky božej v Paríži

Bol sviatok Troch kráľov a sviatok bláznov. Bola to príležitosť úspešne predstaviť nové mystérium. Zhromaždení ľudia sa ho nevedeli dočkať. No sotva sa predstavenie začalo, pozornosť ktorú pútalo, sa odvrátilo k prichádzajúcemu kardinálovi Bourbonskeho. Veľmi to ranilo Pierra Gringoira, mladého básnika a autora mystéria. No nevzdal sa a po čase sa s hrou pokračovalo. Tentokrát ju prerušila voľba kráľa bláznov, ktorá si nadobro získala všetkých divákov.

Zaslúženým kráľom sa stal Quasimodo, škaredý, jednooký, krivonohý hrbáč, zvonár u Matky Božej. Bolo to dieťa cigánov, ktoré vymenili za nádherné dieťa istej Guduly. Napriek tomu, že ho ľudia chceli už ako malé upáliť ako diablove dieťa, zľutoval sa nad ním arcidiakon Claude Frollo, vzdelaný muž starajúci sa o svojho mladšieho brata po smrti rodičov, a stal sa jeho otcom. Quasimodovými jedinými priateľmi boli zvony, z ktorých i ohluchol. Pre svoju škaredosť ho ostatní ľudia nenávideli, vysmievali sa mu a pre jeho silu sa ho i báli. No práve neho si zvolili za svojho kráľa bláznov, ktorého posadili na nosidlá a s celým sprievodom tak prešli po celom Paríži.

Na mystérium sa úplne zabudlo. Gringoire sa ale nevzdal a začal hrať po tretí krát pre pár ľudí ktorí neodišli so sprievodom, no aj tí sa onedlho utekali pozrieť na čarokrásnu cigánsku tanečnicu Esmeraldu.

Keď ju sám Gringoire videl, zamiloval sa do nej, do jej nádherného tanca, spievania i kozičky s ktorou predvádzala zábavne kúsky. Jej vystúpenie rušili len nenávistné výkriky jednej ženy, po ktorých sa Esmeralda vždy striasla. Bola to Gudula, ktorá cigánov odvtedy čo jej ukradli dieťa nenávidela. Zbláznila sa z toho a rozhodla sa do smrti života ostať v chladnej miestnosti bez dverí, s jediným oknom v Rolandovej veži s jedinou črievičkou čo jej ostala po jej krásnej dcérke.

Gringoire nezarobil nič a nemal kam ísť. Rozhodol sa sledovať Esmeraldu, aj keď sám nevedel prečo. Videl ako sa ju pokúsili uniesť dvaja muži. Spoznal z neho jedného- Quasimoda. No tento pokus im prekazila vojenská družina na čele s elegantným kapitánom Phoebusom. Zachráni Esmeraldu a tá sa do neho okamžite zamiluje. Rýchlo však odtiaľ odíde. Druhý muž ktorý bol s Quasimodom zmizol ešte predtým ako si ho stihol niekto všimnúť. A tak Phoebus zatkol Quasimoda.

Gringoire stratil Esmeraldu a v neznámych končinách ľahko zablúdil. Dostal sa na námestie Divov, miesto kde bývali tuláci, lupiči, cigáni. Pre úspešných ľudí to bola ľudská spodina. Prepadli Gringoira, odviedli a chceli ho zabiť. Zachránila ho Esmeralda, tým, že sa stala na štyri roky jeho ženou. Najprv si myslel, že je do neho tiež zamilovaná, avšak ona milovala Phoebusa a k nemu ostala chladná. No stali sa z nich priatelia a odvtedy ju Gringoire sprevádzal pri jej vystúpeniach.

Quasimodo si nočný skutok musel odpykať na pranieri. Ľudia sa mu smiali, hádzali do neho kamene a keď prosil o vodu ešte viac sa mu vysmiali. Zľutovala sa nad ním práve Esmeralda, prišla až k nemu a dala mu napiť. A nato Quasimodo nikdy nezabudol.
Ona však nezabudla na Phoebusa. Svoju kozičku dokonca naučila poskladať z písmen jeho meno. Phoebus sa s ňou chcel jednej noci stretnúť, no nemal z čoho zaplatiť izbu v starom penzióne. Vhod mu prišiel návrh od Clauda Frolla ktorý sa chcel údajne presvedčiť či bude naozaj s Esmeraldou. Súhlasil s tým, že sa schová blízko k nim a tak mu Frollo dal peniaze ktoré potrebuje.

Vďaka tomuto sa nakoniec Phoebus s Esmeraldou stretli a prišli do starého penziónu. Phoebus jej vyznal lásku a ona mu naivne uverila. Avšak jeho láska bol len flirt. Bol už zasnúbený s krásnou a bohatou dievčinou Ľalianou a chcel sa len odpútať a mladučkú, krásnu Esmeraldu len využiť. Ona ho ale tak milovala, že by bola obetovala pre neho jedinú nádej nájsť svoju matku, ktorú mohla nájsť pomocou amuletu no len vtedy keď nebude poškvrnená. No bola by to obetovala pre milovaného Phoebusa, keby sa zrazu nebol vyrútil na Phoebusa arcidiakon Frollo, ktorý ich celý čas sledoval. Prebodol Phoebusa a ušiel oknom. Ona zamdlela a prebudila sa obklopená vojakmi nočnej hliadky. Phoebus tam už nebol.

Obvinili ju aj jej kozičku z čarodejníctva a z vraždy Phoebusa. Esmeralda sa nepriznávala no len čo jej nožičku zovrela španielska čižma, priznala sa ku skutku ktorý nespravila. Zavreli ju do chladného väzenia hlboko pod zem. Raz ju prišiel ju navštíviť arcidiakon Claude Frollo. Konečne sa jej priznal, že ju miluje a ku všetkému čo spáchal. K tomu, že to bol on čo sa ju pokúsil uniesť len pre seba. I k tomu, že sa jej chcel zbaviť len preto aby ukončil svoje trápenie. Bol to predsa len kňaz a zamiloval sa do ženy. No teraz nemohol zniesť to, že pre neho ju majú popraviť. Navrhne jej útek, no keď jej povie, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy, vyženie ho.