Literárny druh: Epika
Literárny žáner: Novela
Autor: Ernest Hemingway (1899 – 1961)
Americký novinár a spisovateľ .Veľa cestoval po Európe a Blízkom
východe, odkiaľ písal reportáže z bojov.
Romány: Zbohom zbraniam
Komu zvonia do hrobu
Prózy z Afriky: Zelené pahorky africké
Snehy Kilimandžáro.
Za novelu Starec a more dostal Nobelovu cenu.
Obsah:
Tento príbeh o starcovi Santiagovi hovorí o tom, ako sa starec Santiago
vydal osemdesiatypiatykrát na more.
Vravel, že číslo osemdesiatpäť je šťastné, a veru, nemýlil sa. Vyplával a
sledoval vtáčika, ktorý ho zaviedol ďaleko na more. Lano si uviazal o palec na ľavej nohe. Keď sa lano začalo napínať, starec hneď vedel, že niečo chytil. Začal ťahať a zistil, že to je veľké rybisko. Lovil ho niekoľko dní i nocí. Medzitým chytil tuniaka a delfína. Z delfína mal trojaký úžitok, pretože keď mu rozrezal žalúdok našiel dve lietajúce ryby, ktoré si položil vedľa tuniaka.
Dostal hlad, lano si preložil do ľavej ruky, pravou rukou si
narezal tuniaka a kostru hodil do vody. Tuniaka zjedol celého. Ľavá ruka mu zatiaľ stŕpla. Povedal, že keby bol sním chlapec,
Trel by mu aspoň ruku. Ruky mal doráňané od lana. Z pravej ruky
mu tiekla krv tak si ju máčal vo vode. Na lano mu sadol malý
vtáčik. Starec sa tomu veľmi potešil. Teraz sa mal s kým rozprávať. Vtáčik ochvílu odletel. Starec si dal trošku z delfínieho
mäsa . Nechutilo mu, pretože nebolo upečené a nemal pri sebe ani štipku soli. Stále rozprával, že keby bol pri ňom chlapec. Bola noc a starec si chcel trochu pospať. Starec jemne a pomaly zobral lano,
priviazal si ho o ruku, keby sa niečo dialo s rybou. Keď sa prebral, ležal tvárou na delfínovi. Bolo mu s toho zle. Vo vode si umyl tvár.
Ryba začala vyskakovať a on videl aká je krásna. Bola levanduľovej farby. Starec ju bodol harpúnou. Ryba ešte raz vyskočila, akoby chcela ukázať aká je dlhá. Starec ju potom poriadne uviazal k bárke. Krv prilákala žralokov. Starec ochraňoval rybu, ako sa len dalo. Počas cesty domov zápasil so žralokmi. Niektorých aj zabil. Na pevninu prišiel unavený. Nevládal ani dôjsť do chalúpky. Prišiel do svojej chalúpky, ľahol si na posteľ obloženú novinami a zaspal. Ráno ho tam uvidel chlapec. Videl aj jeho doráňané ruky. Bolo mu ho ľúto. Z Terasy mu doniesol kávu. Starec dlho spal. Chlapec išiel po drevo a zohrieval kávu, aby ju starec mal teplú. Starec sa zobudil, chlapec zalial kávu do pohára a dal ju starcovi. Povedal mu, že bude chodiť na rybačky s ním, aj keď mu to zakázali rodičia. Na Terasu prišli turisti.
Jedna turistka si všimla kostru zo žraloka a povedala, že
nevedela, že žralok má takú peknú kostru. Starec zaspal a snívalo sa mu o levoch.
Citát:
„Veď človeka nestvorili pre prehry. Možno ho zahubiť, ale nie poraziť .“
