Jozef Miloslav Hurban Od Silvestra do Troch kráľov

Smer: romantizmus

Romantizmus mal v jednotlivých krajinách odlišné ciele.V literatúre sa objavujú výzvy do boja k revolúcii.Uprednostňuje sa fantázia, cit. Hrdina je v rozpore so spoločnosťou, pre dosiahnutie svojho sna často umiera.Využívajú sa kontrasty (krása, ošklivosť, dobrý, zlý, láska, nenávisť), historické námety a návrat do histórie.Miešajú sa literarne druhy (lyrika + epika) a žánre. Revolučný pohyb v Európe v prvej polovici 19.stor. neobišiel ani habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciou (1848 - 1849) národné hnutie preberá revolučne - demokratická generácia mládeže MLADÉ SLOVENSKO. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik ). V Uhorsku neboli priaznivé podmienky pre rozvoj nár. hnutia. Lajos Koshut ( ved. maď. nár. hnutia) nemal porozumenie pre nemaďarské národnosti.
Klasicistická konvečnosť sa pociťovala ako vážna prekážka rozvoja literatúry a jej spoločenskej účinnosti. Spisovateľ sa už neuspokojuje s nezúčastneným výkladom skutočnosti, ale chce sa zúčastňovať na jej premene a vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city. Tento smer sa nazýva preromantizmus.


Autor: J. M. Hurban
Bol významným predstaviteľom slovenského národného obrodenia, spisovateľ, evanielický kňaz.Počas štúdia na evanielickom lýceu v Bratislave sa dostal pod vplyv Ľudovíta Štúra Patril k najatraktívnejším členom spoločnosti česko-slovanskej. Od roku 1843 pôsobil v Hlbokom,šíril osvetu (Slovo o spolkoch miernosti a školách nedelných).Tu prijal so Štúrom a Hodžom rozhodnutie uzákoniť novú spisovnú slovenčinu (1843), ktorú ako prvý použil vo svojom almanachu Nitra. Bol spoluzakladateľom spolku Tatrín, vydával prvý slovenský literárnovedný časopis Slovenské pohľady na vedy,umenie a literatúru. Hájil práva slovákov proti maďarizácii publistickou a literárnou tvorbou ale najmä ako jeden z vodcov revolúcie 1848-49 a predseda Slovenskej národnej rady.
Je autorom básne Bije zvon slobody,revolučného ohlasu Bratia Slováci!,osnovovateľ Nitrianskych žiadostí,mikulášskych Žiadostí slovenského národa. Po potlačení revolúcie vystupoval najmä na obranu cirkvi pred pomaďarčovaním, v rokoch 1863-75 vydával časopis Cirkevné listy.Bol spoluorganizátorom Memorandového zhromaždenia v Martine v Júli 1861. Bol spolutvorcom Memoranda slovenského národa, zakladajúcim členom a funkcionárom Matice slovenskej.

Ostro vystúpil proti maďarizačnému národnostnému zákonu z roku 1868 hlavne článkami Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny,za ktorý bol aj väznený.Jeho literárne dielo tvoria básne (Piesne nateraz),próza s historickou tematikou(Svatoplukovi aneb Pád Říše, Svadba krále velkomoravského, román Gottšalk, novela Olejkár) postrehy o dobovom slovenskom živote( satiri Koritnické poháriky,novely Slovenský žiaci a Od Silvestra do Troch kráľov).


Dielo: Od Silvestra do Troch kráľov
Autor tu chcel zosmiešniť a skritizovať malomeštiacky spôsob života v prvej polovici 19.storočia. v tomto diele odsudzoval klebetnictvo, snahu dostať sa do vyššej spoločenskej vrstvy a hlavne túžbu po bohatstve a peniazoch. Typ diela: novela-je epický žáner stredného rozsahu,ktorý tvorí medzistupeň medzi malou(bájka, vtip) a veľkou epikou(román). Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie. Celý dej sa sústreďuje na istú, doteraz neznámu udalosť, ktorú uzatvára zvláštny, no pritom náhly zvrat na konci. Má charakteristické tri vonkajšie znaky: 1,málo postáv, v čase svojho zrodu iba 4-5. 2,Vyrozpráva iba jednu udalosť. 3,Dej odráža každodenný život. Uprednostňuje všednosť pred sviatočnosťou. Novela je najvýhranenejší prozaický útvar, ktorý sa vyvíjal z francúzkeho žánra, v stredoveku nazývaného fabliau, a z orientálnej rozprávky, t.j. z indických a arabských rozprávok. Za jej zakladateľa sa považuje G. Boccacio.

Obsah: Dej sa odohráva v čase od Silvestra do Troch kráľov. Začína sa na Silvestra u Ďorďa Šúplatu. Je to bohatý zeman, no starý mládenec. Preto pomýšľa na ženbu. Jeho túžbou je dostať za ženu Ľudmilu Hovorkovú, vnučku bohatej vdovy. Je silvestrovský večer a Ďorď sa strojí na pytačky. Avšak o Ľudmilinu ruku sa uchádza aj slovenský spisovateľ Jaroslav Milenský. On sa tiež práve na Silvestra chystal na pytačky. Keď odchádzal z domupríde k nemu jeho priateľ Brožek a začnú sa zhovárať o všeliakých veciach. Keď Brožek odchádza, upozorní ho na to, že má konkurenta, no nepovedal mu koho. Na pytačky prišiel skôr Ďorď Šúplata. Hovorkovej až srdce poskočilo od radosti, lebo ona už dávnejšie naňho myslela a mala ho vo výhľade pre svoju vnučku. Ľudmila ho nechcela, lebo ona ľúbila Jaroslava Milenského. Hneď za Šúplatom prišiel Milenský a vtedy sa zase potešila Ľudmila. Milenský sa nestačil ani dobre usadiť, už ho Hovorková odviedla do vedľajšej izby, lebo chcela, aby Ľudmila so Šúplatom ostali sami. On bol ale celý bez seba, iba sa koktal a ledva povedal, že má Ľudmilu rád. Šúplata mal slúžku Ilonu. Keď sa zberal na pytačky,pribehla za ním s lósom, ktorý si kúpila a chcela ho predať,lebo sa bála, že nič nevyhrá a že dala zbytočne za kúsok papiera peniaze. Ale Šúplata bol lakomý, iba ju vyhnal aby ho nezabávala. Ona ho aj tak predala. Kúpil si ho Brožek a daroval ho Milenskému. Raz keď bol na pytačkách, dozvedel sa, že lós, ktorý mu ponúkala Ilona vyhral 200000 zlatých. Hneď bežal domov a začal sa Ilone líškať. Bez rozmýšľania ju požiadal o ruku a hneď vystrojili svadbu.

Po svadbe žiadal od Ilony lós, lebo chcel ísť vybrať peniaze. Namiesto lósa dostal jasnú odpoveď, že ona ho predala. Ďorď sa nazlostil, chytil palicu a zbil Ilonu. Od tých čias ju bijával každý deň, za to čo mu urobila. Milenský dostal 200000 zlatých a bol ešte bohatší ako Šúplata. Preto sa Hovorková uspokojila a dovolila svojej vnučke Ľudmile vydať sa za neho. Od tých čias si žili spokojne bez biedy, v šťastí a Šúplata musel žiť so svojou slúžkou, jeho terajšou ženou, Ilonou.

Charakteristika postáv:
Ďorď Šúplata: bohatý, 50-ročný kapitalista,starý mládenec,chamtivý-"Bol on zavčerom u Kačenky Krilákoviech, ale že tatko nechce Kačenke viacej ako päťtisíc vyčítať, odišiel náš hrdina nahnevaný a teraz sa priam pristrojil a vystrojil k druhej...", škaredý-"...krivý nosa nadrapené oko. Ale to sa len tak zdá, lebo Šúplata má nos ešte dosť rovný a jeho oko je tiež na svojom mieste. Vlasy sa mu na hlave trochu pobelievajú, ale čo sa ktorý len trochu väčšmi zabelie, hneď ho pán Šúplata čímsi potiera...Zuby má pekné,čierne ako havran a komu sa také páčia, nemá nič nad ne krajšieho..."
Ilona: Šúplatová slúžka,naivná,skromná,spravodlivá,"Bola kus obyčajného človiečika s tým, pravda, neobyčajným znamením, že na jednu nôžku trochu zatŕhala, pritom ale hrbatá nebola, aj zuby ešte dosť husté mala, sprostučká bola tiež, to je síce pravda, ale keď pomyslíme, že bola zas veľmi schránlivá, verná a spravodlivá."
Hovorková: vdova po Imrichovi Hovorkovi. Meštianka, jedna z najprvších kapitalistiek. Bola skúsená a opatrná, no veľmi chamtivá a vypočítavá žena. Patrila medzi krásne ženy- "pekná biela kožtička na tvári, pekné čierne oči pod jasným vysokým čelom, nos rovný z bledých, časom už pooraných líc vykukával..."
Ľudmila: vnučka vdovy Hovorkovej. Pekná,citlivá, múdra
Milenský: spisovateľ. Múdry, spravodlivý, uchádzal sa o Ľudmilu.

Jazykové prostriedky:
Metafory: "nos vykúkal", "líca časom poorané", "ostrý vietor", "slnko sa smialo"
Prirovnanie: "zuby má čierne ako havran", "červený ako krv", "škaredý ako noc"
Cudzie slová: ecce- aká to novitas- (lat.) Hľa, aká to novina.
ad animam- (lat.) Namôjdušu
frajle meine- (nem.) Slečna moja
diškrét- (fran.) odmena
ebugatta- (maď.) zahrešenie
kasino- (tal.) spoločenský dom
Solem- (žid.) Sámuel
Srečan pud-(srbochorv.) Štastnú cestu
Zastaralé slová: neslačíme- nelakomíme; odcokať- odohnať; kabane, burnusy - kabáty; šlumpa- nadávka špinavej žene; zacietať- vyčítať
Príslovia: "Ty sa staraj o prítomnosť, bohu zver budúcnosť", "Nádej, spoliehajúca sa na boha, nikdy nebýva zahanbená"

Kritika: Vlastná: zapôsobil na mňa humor a vtip, ktorý autor použil. Páčilo sa mi, že to skončilo štastne, že láska zvíťazila nad chamtivosťou a Milenský si vzal Ľudmilku.

E. Kristofčáková.