Ján Kalinčiak: Reštavrácia

(1822 – 1871)

Ján Kalinčiak sa narodil 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí. Kladný vplyv na jeho literárny rozvoj malo štúdium na lýceu v Bratislave a aktívna činnosť v Spoločnosti českoslovanskej. Po ukončení štúdia v Halle pôsobil ako profesor vo viacerých mestách, napr. v Modre a Trenčíne. Jeho vzťahy so Štúrom mali rozličné výkyvy. Zomrel 16. júna 1871 a pochovaný je v Martine.

Literárna tvorba – Žehry, Púť lásky, Milkov hrob, Bratova ruka, Srbánka, ...

Reštavrácia

Dej:

Dej sa začína v malej slovenskej dedine Radošovciach, kde sa blížil čas volieb o miesto vicišpána. Jedným z kandidátov za stal zeman Adam Bešeňovský. Bol veľmi pyšný na svoj rod, ale aj na seba. Bešeňovský bol totižuž viac rokov vicišpánom. To mu dodáva odvahu na kandidovanie. Adamovým protivníkom sa stal druhý kandidát Ján Potocký. Každý mal na strane ľudí, ktorých si získali len hostinami, pijatiku a podplácaním kortešov. Všetci však verili svojmu ideálu, a preto nedali dopustiť, aby sa vicišpánom stal nikto iný.

Adam Bešeňovský mal synovca, ktorý u neho slúžil ako správa. Bol to šuhaj mladý, vrtký a švárny, a k tomu taký prívetivý, že ho všetky dievčence chceli za muža. Otec mu zomrel, keď bol ešte malý. Bol teda sirota. Adamova sestra si želela, aby jej syn mohol študovať. Nemala však veľa peňazí, a tak si to nemohla dovoliť. Vypomáhal jej aj brat jej nebohého manžela Ondrej Levický. Tak začal Štefan študovať v Budapešti. Po štúdiu, ktoré mu zaplatil neochotný strýko, začal slúžil strýkovi.

Na jednej hostine, ktorá sa konala pred reštavráciou sa dávali návrhy. Levický navrhol Bešeňovskému, aby si Števko vzal za ženu jeho dcéru Anuľku. Aj keď bola veľmi pekná a veselá, pre Števka ako stvorená, Adam nesúhlasil. Vyhlásil, že len vtedy by si ju mohol vziať, ak by bol vicišpánom. Adam však dúfal, že on opäť vyhrá a stane sa vicišpánom. Ondrej začal pripravovať plány, akoby sa stal Štefan vicišpánom. Išiel za Jánom Potockým, aby sa s ním zmieril. Chcel ho na svoju stranu.

Potocký ho milo privítal. Ondrej mu navrhol, že ak vyhrá Potocký, Štefan by mohol byť druhý vicišpán. Po presviedčaní súhlasil. On však ešte stále zostal na strane Bešeňovského, ale len preto, aby mohol informovať druhú stranu. Potocký ponúkol Matejovi peniaze, aby sa vybral do susednej dediny a nahováral ľudí, aby volili Potockého. Adam deň pred voľbami uskutočnil hostinu, kde sa všetci zemania opili. Ráno všetci posadali na vozy a zaspali. Podplatený kočiš ich miesto do Svätého Jakuba, kde mala reštavrácia prebiehať, zaviezol opačným smerom. Zobudili sa v hore a nie v meste.

V Svätom Jakubovi všetci volali a vykrikovali. Bešeňovci volali: „Vivat Bešeňovský.“ Prívrženci Potockého zasa: „Vivat Potocký.“ Keď sa už začali voľby, zemania z Bešeňovského strany ešte chýbali. Zabávali sa na komediantoch a nakoniec však zistili, že všetko zmeškali. Potocký mal tisícdvesto hlasov a Bešeňovský iba sedemsto. Ondrej bol veľmi spokojný, keď sa druhým vicišpánom stal Štefan Levický. Keď sa to Adam dozvedel, nechcel o svadbe ani počuť. Neskôr sa však dozvedel, že ho kráľ zvolil za konsiliára v Budíne. Až po tejto správe dovolil Štefanovi vziať si jeho Anuľku za ženu.Analýza diela 

V novele niet víťazov ani porazených, všetci dosiahli to, po čom túžili. Kalinčiakovo majstrovstvo sa prejavilo v charakterizácií postáv. Využíva príslovia, porekadlá a hovorovú reč. Kalinčiak zobrazuje zanikajúci svet zemanov s úsmevom a humorom, ale i napriek tomu je jeho pohľad na zemianstvo kritický a presvedčivý. Reštavrácia predstavuje nielen vrchol jeho tvorby, ale aj prekonávanie romantickej metódy.

Zaradenie autora – slovenský romantizmus

Téma – Motívom je príprava volieb a boj dvoch zemianskych rodín o miesto vicišpána. Dôležitú úlohu tu zohráva láska Štefana a Anuľky.

Žáner – novela

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – Záhorská stolica, dedinka Radošovce, dej s odohráva v čase pred reštavráciou, obdobie 30.r. v 19.stor.

Charakteristika hlavných postáv:

Adam Bešeňovský- Anuľkin otec, pyšný na svoj rod, lakomý, skúpy, povýšenecký, bohatý.

Ján Potocký- ľahko ovplyvňovateľný, cieľavedomý, vypočítavý.

Ondrej Levický- Štefanov strýko, múdry, prefíkaný, ochotný pomôcť, spravodlivý.

Štefan Levický- milý, dobrý, mladý, vrtký, prívetivý.

Anuľka- jediná dcéra Adama, milá, pekná, veselá, nelákali ju peniaze, roztopašná, hravá.

Konflikt – Konflikt spočíva v boji o zemianske hlasy medzi dvoma hlavnými kandidátmi na úrad vicišpána, Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým.

Kompozícia – Dielo je rozdelené na 10 epizód.

Hlavná myšlienka – Láska prekonala všetky prekážky, ktoré im stáli v ceste. Keď sa mali naozaj radi, nezáleží im na spoločenskom postavení, a preto zvíťazila láska.

Jazykové a umelecké prostriedky:

Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú; Malí páni, malý hnev => príslovia, porekadlá
epitetá- zisk neprekonaný, mladému grófovi, jedinej dcéričky.

Vlastný názor na dielo – Dielo sa mi páčilo. Autor tu využil aj príslovia, porekadlá. Bolo pre mňa aj dosť zložité, ale tiež aj poučné.

Citát z diela:

„Kakus, Motúz, Szentiványi, všetci traja rovní páni!“
A tretí zas: „Čert a diabol jeden Gábor!“