(1810 – 1836)

K. H. Mácha sa narodil v roku 1810 v Prahe. Jeho otec bol mlynárskym pomocníkom a matka pochádzala z rodiny hudobníkov. V mladosti čítal svetových romantikov, Mickiewicha, Byrona. Ako ochotník hrával v Stavovskom divadle. Obdivoval prírodu, tajomstvá hradov a zrúcaním. To zanechalo stopy v jeho osobnosti ľudskej a básnickej. Žil v Litoměřiciach. Ochorel na nákazlivú chorobu a v roku 1836 ako 26 ročný náhle zomrel. Písal poéziu lyrickú, epickú, prózu a niekedy drámu.

Literárna tvorba – Marinka, Křivoklad, Cikáni, Budoucí vlasť, Lumír, Ťažkomyselnosť, ...

Máj

Dej:

1.spev:

Prvý spev sa začína opisom večerného mája. Opisuje sa čakanie dievčiny, ktorá sedí pod dubom a je zahľadená do šírin jazera. Dievčina krásna uvidí padlého anjela. Bolestivo si z dlhého čakania vraví: „On nejde!“ a predsa ani neprišiel. Zrazu sa však z diaľky ozývajú nejaké hlasy. Celá natešená si myslí, že prišiel už jej milý. Onedlho zistí, že je to posol, ktorý priniesol zvesť o jej milom. Oznamuje jej: „On hanie svoju, on tvoju vinu sa dozvedel; on zvedou tvojho zavraždil otca svojho.“ Hovorí jej však aj o jeho treste smrti, ktorý ho čaká zajtra. Vilém, ako lesov pán zomiera. Celá príroda obviňuje Jarmilu, že ona za všetko môže. Ona túto vinu neznesie a skončí svoj život v jazere.

2.spev:

V druhom speve opisuje básnik Viléma pred popravou. Začína sa opisom vetra. Väzeň sa pozerá do ďalekej noci a zamýšľa sa nad svojim trápením. Väzeň vo väzení prežíva zas svoju mladosť. Spomína si na to, ako ho jeho otec vyhnal z domu a stal sa vodcom lúpežníckeho zboru a strašnému lesu pánom. Nevedel, že jeho sok je práve jeho vlastný otec. Život ho zlákal potrestať jeho vinu.

Opisuje aj zajtrajší deň a hľadá zmysel svojho túženia na zemi. Vilém začína omdlievať a po čase k nemu príde padlý anjel. On vyriekne: „Duch môj – duch môj – a duša moja !“ Prišla stáž a zažala lampy a on vôbec nereagoval. Väzeň si stále šepká svoju povesť. Strážca nepohnuto stojí a plače. Do tejto časti je vsunuté Intrermezzo I. Začína sa opisom prírody. Neskôr nasleduje zbor duchov, ktorý uvedie a privíta staršieho pána medzi nich. Chystajú stan a zajtra ho privítajú medzi sebou pohrebom. Básnik opisuje celú prírodu, lebo mu vymenúvajú dary, ktorými ho obdarujú.

3. spev:

Začína sa opisom prírody. Vojenský pluk voľným krokom vedie zločinca. Viléma vedú na breh jazera k malému pahorku. Odrazu zločinec bledne a spomína na detstvo. Začne sa prihovárať k prírode. Kat je už prichystaný s mečom. Väzňa priloží ku klátu a odsekne mu hlavu. Na druhého mája iba hrdličky hlásajú: „ Viléme! Viléme!!! Viléme!!! „ tu básnik dodal druhé Inermezzo II. Znovu opisuje prírodu, les a reakcie všetkých. Vetrík zvučí: „Vodca zhynút! – vodca zhynút!“

4. spev:

V tomto speve autor opisuje pôvod Viléma a Jarmily. Aj o seden rokov, posledný deň v roku o polnoci prišiel pocestný ku stanu a zbadal Vilémovu bledú lebku. Ten pocestný bol asi básnik, lebo túto časť si venoval sebe. Znovu opisuje prírodu a keď bol opäť prvý máj, tak si kladie otázku na lásku v slovách: „Hynku! – Viléme!!! – Jarmilo!!!“