Karel Hynek Mácha: Máj

(1810 – 1836)

K. H. Mácha sa narodil v roku 1810 v Prahe. Jeho otec bol mlynárskym pomocníkom a matka pochádzala z rodiny hudobníkov. V mladosti čítal svetových romantikov, Mickiewicha, Byrona. Ako ochotník hrával v Stavovskom divadle. Obdivoval prírodu, tajomstvá hradov a zrúcaním. To zanechalo stopy v jeho osobnosti ľudskej a básnickej. Žil v Litoměřiciach. Ochorel na nákazlivú chorobu a v roku 1836 ako 26 ročný náhle zomrel. Písal poéziu lyrickú, epickú, prózu a niekedy drámu.

Literárna tvorba – Marinka, Křivoklad, Cikáni, Budoucí vlasť, Lumír, Ťažkomyselnosť, ...

Máj

Dej:

1.spev:

Prvý spev sa začína opisom večerného mája. Opisuje sa čakanie dievčiny, ktorá sedí pod dubom a je zahľadená do šírin jazera. Dievčina krásna uvidí padlého anjela. Bolestivo si z dlhého čakania vraví: „On nejde!“ a predsa ani neprišiel. Zrazu sa však z diaľky ozývajú nejaké hlasy. Celá natešená si myslí, že prišiel už jej milý. Onedlho zistí, že je to posol, ktorý priniesol zvesť o jej milom. Oznamuje jej: „On hanie svoju, on tvoju vinu sa dozvedel; on zvedou tvojho zavraždil otca svojho.“ Hovorí jej však aj o jeho treste smrti, ktorý ho čaká zajtra. Vilém, ako lesov pán zomiera. Celá príroda obviňuje Jarmilu, že ona za všetko môže. Ona túto vinu neznesie a skončí svoj život v jazere.

2.spev:

V druhom speve opisuje básnik Viléma pred popravou. Začína sa opisom vetra. Väzeň sa pozerá do ďalekej noci a zamýšľa sa nad svojim trápením. Väzeň vo väzení prežíva zas svoju mladosť. Spomína si na to, ako ho jeho otec vyhnal z domu a stal sa vodcom lúpežníckeho zboru a strašnému lesu pánom. Nevedel, že jeho sok je práve jeho vlastný otec. Život ho zlákal potrestať jeho vinu.

Opisuje aj zajtrajší deň a hľadá zmysel svojho túženia na zemi. Vilém začína omdlievať a po čase k nemu príde padlý anjel. On vyriekne: „Duch môj – duch môj – a duša moja !“ Prišla stáž a zažala lampy a on vôbec nereagoval. Väzeň si stále šepká svoju povesť. Strážca nepohnuto stojí a plače. Do tejto časti je vsunuté Intrermezzo I. Začína sa opisom prírody. Neskôr nasleduje zbor duchov, ktorý uvedie a privíta staršieho pána medzi nich. Chystajú stan a zajtra ho privítajú medzi sebou pohrebom. Básnik opisuje celú prírodu, lebo mu vymenúvajú dary, ktorými ho obdarujú.

3. spev:

Začína sa opisom prírody. Vojenský pluk voľným krokom vedie zločinca. Viléma vedú na breh jazera k malému pahorku. Odrazu zločinec bledne a spomína na detstvo. Začne sa prihovárať k prírode. Kat je už prichystaný s mečom. Väzňa priloží ku klátu a odsekne mu hlavu. Na druhého mája iba hrdličky hlásajú: „ Viléme! Viléme!!! Viléme!!! „ tu básnik dodal druhé Inermezzo II. Znovu opisuje prírodu, les a reakcie všetkých. Vetrík zvučí: „Vodca zhynút! – vodca zhynút!“

4. spev:

V tomto speve autor opisuje pôvod Viléma a Jarmily. Aj o seden rokov, posledný deň v roku o polnoci prišiel pocestný ku stanu a zbadal Vilémovu bledú lebku. Ten pocestný bol asi básnik, lebo túto časť si venoval sebe. Znovu opisuje prírodu a keď bol opäť prvý máj, tak si kladie otázku na lásku v slovách: „Hynku! – Viléme!!! – Jarmilo!!!“

Analýza diela 

Skladba je založená na kontraste krásy prírody a lásky a neúprosnej smrti. Vilém predstavuje typického romantického hrdinu. Je to výnimočný jednotlivec, silná osobnosť, vydedenec spoločnosti. Búri sa proti nej, ale pretože je osamelý, hynie. Dobová kritika odsúdila skladbu, lebo sa vymykala zo zaužívaného vyjadrovania. Mácha nestaval na národnom programe. Dominantou skladby sú reflexie a obrazy prírody, takže do popredia vystupujú lyrický charakter básne. Epizujúca časť má stupňujúce dramatické napätie. Záverečný verš naznačuje blízkosť autorovho osudu s osudmi jeho hrdinov. Na romantických protikladoch hrdinu spoznávame charakterové črty básnika.

Zaradenie autora – Český romantizmus

Téma – oslava májovej prírody, lásky a osudov troch ľudí

Žáner – lyricko-epická skladba, poviedka

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – dej sa odohráva v meste Hiršberg medzi horami v 19. storočí.

Charakteristika hlavných postáv:

Vilém – Jarmilin milý, strašný pán lesov. Nerozvážny, premýšľavý, silná osobnosť, osamelý. Odvrhnutý svojimi rodičmi a spoločnosťou. Stal sa zbojníkom.

Jarmila – Vilémova milá, hanebná žena, dala sa zviesť starým chlapom. Neskôr ľutuje svoj skutok.

Vilémov otec – Vilémov sok, hanebný muž.

Vedľajšie postavy:

kat

príroda v podobe duchov

samotný autor

Konflikt – rozpor medzi ideálom, ktorý je plný nádeje na šťastie a beznádeje skutočného života

Kompozícia – dielo je rozdelené do štyroch spevov a dvoch intermezz

Hlavná myšlienka – Ideou je sláviť májovú prekrásnu prírodu a lásku, pričom ju stavia proti rozdielnym osudom života rozdelených na spomenuté časti.

Jazykové a umelecké prostriedky:

epiteton – temné vlny, ...
zdrobnenina – holubátko, ...
prirovnanie – breh ju objímal dokola a dokola čo sestru brat v hrách detinských; a okolo lebky neskôr záž ako veniec z ruží; ...

Vlastný názor na dielo – dielo sa mi páčilo, pretože bolo poučné

Citát z diela:

„Slavný mu pohřeb připraven.
Ubledlý měsíc umírá,
Jitřena brány otvíra,
již je den, již je den."