Už je pozde...
Dej:
Autor sa v básni prihovára, má pocit, že niečo zmeškal. Je už neskoro, ale čaká už márne. Náladový opis, obraz krajiny, atmosféra v noci, východ aj západ mesiaca. (východ je na začiatku). Mesiac je symbolom smútku, samoty, je studený. Sú tu prvky rozprávania. Ide o zvukové a zrakové dojmy. Citové zážitky v náznakoch. Je to typický jav impresionistickej poézie.
Zaradenie autora – Slovenská literárna moderna
Žáner – lyrická báseň, náladová, osobná.
Kompozícia – konfrontácia, 4 štvorveršové strofy a 1 verš na konci
Hlavná myšlienka diela – ľútosť nad tým, čo je už nenávratne preč. Autor opisuje svoju nešťastnú lásku.
Jazykové a umelecké prostriedky:
prirovnanie – obličaj sťa mŕtvoly
metafora – ozveny sa duté vlnia, Mesiac padá za hory.
Citát z diela:
„Už je pozde, nepamätáš?“
