(1896 – 1960)
J. C. Hronský sa narodil v roku 1896 vo Zvolene, do strednej školy chodil V Krupine. Učiteľský ústav s maturitou absolvoval v Leviciach. Ako vojak bol v prvej svetovej vojne na talianskom fronte. V rokoch 1914–1933 vystriedal viacero učiteľských miest; pôsobil napr. v Krupine, Kremnici a naposledy v Martine. Ďalšia jeho občianska, kultúrna a organizátorská činnosť je spätá s Maticou slovenskou. Najprv bol jej tajomníkom a od roku 1940 správcom. Šestnásť rokov viedol časopis Slniečko. Roku 1945 emigroval do Rakúska, žil v Bavorsku, Taliansku a od roku 1948 v Argentíne. Tu sa zapojil do spolkovej činnosti zahraničných Slovákov, ktorí sa sem vysťahovali v 20. rokoch. Zomrel v roku 1960 v Lujáne a roku 1993 boli jeho telesné pozostatky prevezené na Slovensko a slávnostne uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Jeho tvorba obsahuje prvky naturalizmu, expresionizmu a analýzy. Kádol dôraz na prírodu, hoci vyrastal v metách.
Literárna tvorba – U nás (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929), Podpolianske rozprávky (1932), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (1934), Proroctvá doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931), Na Bukvovom dvore (1944), Pisár Gráč (1940), atď.
Jozef Mak
Dej:
Už pri narodení Jozefa Maka boli problémy. Narodil sa v nesprávnom čase, bol nemanželské dieťa, nikto sa po pôrode neunúval povedať matke, či je zdravý, nemal ho kto spočiatku ani pokrstiť. Tejto úlohy sa nakoniec ujala Hana Meľošová, ale aj tak mal chudobné krstiny a do vienka dostal jedine „ukrižované ruky“ od Ježiša. Pri jednej hre zistí, aký Jano v skutočnosti je – zákerne sa správa k slabším, ubližuje im. Keď však Ján vyrástol, chodil do hory stínať stromy, ľudia mu všeličo narozprávali a keď sa v sobotu vrátil domov v podnapitom stave, vytýkal bratovi, že z jeho žerie, býva v jeho chalupe. Matka preto dala Jozefa za pastiera dobytku k Augustovi Kubandovi, ktorému pri pasení pomáhal. Jozef sa tam cítil dobre a Kubandu si vážil ako otca.
Raz zbadal v dedine požiar, rozhodovali sa, kto pôjde na pomoc. Keď prišiel Jožo do dedin,y už bolo neskoro. Zhorel im dom a pravdepodobne zhorí i Kubandov. Meľošovia si postavili nový dom a prijali doň aj Jožovu matku. Jozef spával v maštali na doskách a slame, mať v komôrke. V lete pracoval v hore, v zime pomáhal Maruše Meľošovej kŕmiť a dojiť kravu. Neskôr sa do nej zaľúbil a mali sa veľmi radi. Začal snívať o spoločnej budúcnosti a vlastnom dome. Kubanda mu nedával plácu, akú by si za svoju robotu zaslúžil, a tak sa pripojil k drevorubačom.
Tu spoznal Gregora Biaľoša. Staral sa o Joža, pomohol mu dôjsť do dediny, keď si poranil členok. Tu sa dozvedel o úmrtí krstnej matky a pomohol Meľošovi zhotoviť truhlu. Jožo sa stretával s Marušou, ale nikomu o tom nepovedal. Biaľoš bol však vnímavý a povedal Jožovi, že Maruša mu bude dobrou ženou. Na ďalší deň Gregora privalil strom a Jožo sa tak dozvedel, kto bol jeho otec. Tiež Krstná mať Meľošová zomrela. Celá domácnosť zostala na Maruške.
Meľoš v podnapitom stave prenasledoval Jozefovu matku. Matka veľmi trpela, a preto Jozefovi hovorila, aby zo soboty na nedeľu nechodil domov, ale zostával v hore. V hore mu samému bolo smutno. Raz prišla pod rúbanisko za ním Maruša. Obaja boli veľmi šťastní.
Jozef Mak začal stavať chalupu, ale odviedli ho na vojnu. Na vojne sa stáva pasívny k osudu a prestáva bojovať. Z vojny sa mu nechce ísť späť.
Cigán Imro mu cestou domov vyrozpráva, že sa Maruša vydala za jeho nevlastného brata Jána. Po príchode domov zisťuje, že si musí s ním rozdeliť chalupu. Marušu nájde zohavenú chorobou, ale po jeho príchode akosi naberie síl. Neskôr sa s bratom pobije v krčme. Chodia spolu rubárčiť. Jano je v hore omnoho veselší a prístupnejší, ako v dedine. Raz, keď Jozef Mak príde domov, nájde Marušu spitú v šope a Julu, Marušinu priateľku v dome. Pocíti po nej žiadosť a keďže tam bola samotná, nič mu v úmysle nezabránilo. Maruša ich pri tom pristihne, ale nič nepovie a odíde. Neskôr vedie s Jozefom Makom vyčítavý rozhovor, dozvie sa o tom aj Petriskovka (Julina sestra), a tak Jozef Mak vyhlási, že si Julu zoberie. Krátko na to majú svadbu. Julu tak vytiahol z rodiny, kde ju len zneužívali a dostal ju napriek kliatbe, že sa nevydá.
Jozefa Maka znova zavolali na vojnu a tri dni pred odchodom sa dostal do väzenia, ani nevedel ako. Keď ho pustili, pred väzením ho čakala Jula aj so synom. Cestou domov sa zastavia v krčme a zblížia sa. Doma ich privíta chorý Jano a Aduš (lekár). Aduš bol hodinár, lekár i zelinkár. Nosil vždy truhličku so sebou, kde mal rôzne nástroje potrebné pri práci i peniaze. Po vyliečení Jána, Aduš zmizol, nik nevedel kam, len truhlička zostala v okne u Makov. Odrazu zmizla i tá a nik nevedel kedy, ani kde.
Jozef Mak sa ocitne s Marušou na povale, chcel ju objať, ale Maruša ho odbije. Krátko na to vynadá Jule. V kostole ho obviní svedomie a začne sa k Jule správať lepšie. Jula bola dobrá, ľúbila Jozefa i svojho synčeka. Keď odišiel Jozef pracovať do Liptova, ona pracovala doma i u horára. V dedine stavali novú školu, každá rodina musela odpracovať na stavbe. I Jula odpracovala 3 dni. Avšak stavba školy bola niektorými obyvateľmi zničená.
Ján nepracoval nikde, nemal peňazí, chcel zobrať Jozefovi, čo mali ukryté v posteli. Zabránila mu Maruša. Predal preto polovicu chalupy Bánocímu, čo Jozef vôbec nevedel. Potom zmizol a nik nevedel kam. Ľudia si mysleli, že odišiel do Ameriky, lebo niektorí občania z dediny tam odišli. Maruša sa odsťahovala k otcovi. Bol slepý a bolo sa treba o neho starať. Stále však vyhľadávala Jozefovu prítomnosť. Raz mu povedala, že nemôže bez neho žiť a že sa vráti za ním. Ak chce, že Jána zadusí, ak sa ku nej vráti. Jozef ju ľúbil, a preto bol na Julu horší, málo sa rozprávali, zbil ju. Jula veľmi trpela, chorľavela, dostávala kŕče. Bola kľudná, prosila však Jozefa, aby ju nebil, že ak chce, odíde i s chlapcom. Jozef toho ľutoval.
Jedného dňa prišla k Jule prať Maruša. Bola napitá a neďaleko ich domu sa utopila. Z vody ju vyťahoval Jozef. Potom žili s Julou lepšie. Chodil znova pracovať do hory. Jula čakala druhé dieťa, opatrovali tiež Marušinu Hanku.
Krčmár Bánoci raz večer prišiel ku ním a povedal, že Ján mu predal polovicu ich chalupy a ak by chcel, aby šiel ku nemu za kočiša a chalupu si späť odkúpil. Jozef nechcel, ale Jula ho prehovorila. Jedného dňa Jozef, keď bol na nákupe pre Bánociho v Tekovskom sv. Kríži, stretol sa s Jánom s Adušovou truhličkou na chrbte. Hanbil sa pred Jozefom. Jozef odišiel od neho bez rozlúčenia a nikomu o stretnutí nerozprával.
Jule sa narodil druhý chlapec, avšak po pôrode za 3 dni zomrela s úsmevom na tvári. Jozef ju už veľmi ľúbil a bol veľmi nešťastný.
Analýza diela Je to expresionistický román medzivojnového obdobia z dedinského prostredia so silným sociálnym akcentom. Nie je podstatné to, že je bieda, hospodárska kríza, ale ako to postava pociťuje. Často sa zvýrazňuje fatalita (osudovosť) románu. Akoby bol osud vopred daný a človek nemá právo búriť sa. Autor lyrizuje mnohé pasáže, jedinečne pracuje s pásmom reči postáv a pásmom reči rozprávača. Rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa svojej postave a hovorí za ňu.
Jozef Mak je román o ľudskom osude – údele a utrpení. O osude jednoduchého človeka, človeka – milióna, ktorý aj keď nesúhlasí s krivdami, ktoré sa mu páchajú, nevie proti nim bojovať a brániť sa. Dielo je aj obrazom dediny s jej problémami – napríklad alkoholizmom (robí postupne z ľudí trosky). Poukazuje na to, že častokrát človeku určí osud rodina a ľudia (Jule zakazovali vydať sa). Opisuje nesúhlas niektorých ľudí s pomaďarčovaním, ale aj ich nemohúcnosť. Autor sa usiloval opísať tesnú spätosť človeka s prírodou. Snaží sa o „sociálne prebudenie“.
Zaradenie autora – Sociálno – psychologický realizmus
Žáner – Sociálny román
Čas a prostredie – Hlavná dejová línia sa odohráva v jednoduchom stredoslovenskom dedinskom prostredí, medzi jednoduchými ľuďmi. Autor umiestnil tému románu do predvojnového i vojnového obdobia.
Charakteristika hlavných postáv: Jozef Mak – človek - milión, v jeho mene je drobnosť, početnosť, mnohosť, teda nie výnimočnosť. Narodil sa ako nemanželský syn vdove po Janovi Makovi.
– pred vojnou: prejavuje sa aktívne, snaží sa búriť proti osudu, zmeniť ho, je drevorubač, vidí biedu, utrpenie, ponižovanie matky, rozhodne sa postaviť si dom. Zmysel života vidí v Maruši, ktorú si chce do domu priviesť. No len čo dostavia, povolávajú ho.
– po vojne: autor ukazuje vplyv a následky vojny, mení sa na pasívnu postavu, nemá dostatok síl ani vôle, aby sa vzoprel a vzdoroval osudu, prispôsobil sa, je slabý v rozhodovaní, nedokáže si rozkázať ani vo vzťahu k Maruši, nevie pochopiť lásku July, na ktorej si vybíja zlosť. Až po jej smrti si uvedomuje, čo stratil.
Jula Petrisková – objavuje sa až neskôr. Bolo to nízke dievča s utrápenými očami, ktoré vyzeralo, akoby už - už chcelo začať bedákať. Ľavú ruku mala chorú, od pleca až po lakeť vyschnutú. Nikto nerátal s tým, že by sa mohla vydať. Má určený osud starej dievky. Nebráni sa rozkazovaniu. Bola stvorená na to, aby pomohla tomu, kto to potrebuje. Je pracovitá, skromná, tichá, ľúbiaca, nevzdáva sa.
Jano Mak – Jožov nevlastný brat, falošný, slaboch, pretvaroval sa, bil mladších a slabších, bol statný, nervózny, často bol opitý, bol drevorubačom, v hore bol milý, keď však prišiel domov, stal sa z neho zlý manžel – Marušu bil a ostatným nadával, nebol čestný.
Maruša Meľošová – najexpresionistickejšia postava v diele. Prekoná radikálnu zmenu z krásneho a dobrého dievčaťa na skazenú a škaredú ženu.
– pred vojnou: statočná, mravne čistá, vnútorne silná, po smrti matky vedie gazdovstvo, odsudzuje otca pre nemravnosť, ľúbi Jozefa čistou láskou.
– po vojne: vojna ju poznačila, ubila všetko pekné. Koná pudovo, živočíšne, chce si zo života zobrať čo najviac, nedokáže sa vzdať Joža, nemá žiadne rozumové ani morálne zábrany, koná v afekte - a tak aj zomiera.
Charakteristika vedľajších postáv:
Gregor Biaľoš - Jožov otec, mlčanlivý, radil mu a pomáhal, staral sa o neho, pokiaľ boli v hore, má rád svoju robotu (drevorubač). Mal znak na ľavom líci, pamiatku z kameňolomu, kde ho zasiahla kamenná troska, dynamitom rozprasknutá, a keď sa usmial alebo hovoril, hviezdica sa mu spravila z vrások na líci a nebolo príjemné dívať sa na neho, iba tomu, kto privykol. Jozef si nemohol privyknúť.
Hana Meľošová – krstná matka Jozefa Maka
Meľoš – Hanin manžel. Po smrti svojej ženy začal chodiť za Jozefovou matkou.
Hiriačok – chorý chlapec – mrzák.
Aduš – Aduš bol hodinár, lekár i zelinkár. Všade nosil so sebou truhličku. Keď Jána doliečil, niekde odišiel, ale truhličku nechal u Makovcov.
Bánóci – krčmár, ktorému Ján predal polovicu chalupy
Imro – cigáň
Róza a Teréza – Imrove "frajerky"
Téma – Ponor do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie v období pred 1.svet.v.
Konflikt – V diele sú viaceré konflikty. Opitý Jozef zbije opitého brata, Jano viackrát zbije Marušu, Jozef zbije Julu kvôli Maruše.
Kompozícia – Kniha má 4 línie:
I. Ľúbostná – Jozef a Maruša
II. Ľúbostná – Jozef a Jula
III. Budovanie dediny – stavanie železnice, školy
IV. Opis prírody
Štýl: Autor používa veľa umeleckých prostriedkov, často opisuje prírodu, predmety (opis zvonov). Hronský vystupuje v diele ako rozprávač. Postavám sa prihovára a uvažuje, napr. nad ich činmi. Používa nárečové slová, vulgarizmy.
Hlavná myšlienka: Utrpenie je súčasťou dedinského človeka, a keď sa mu ho nedostáva, tak je nešťastný. (Človek je tak dlho trápený osudom, až si na utrpenie zvykne, a potom mu začne aj chýbať.)
Jazykové a umelecké prostriedky:
archaické a nárečové slová, sem-tam nemecké a maďarské výrazy
metafora – Nech kašky nariekajú, ako sa zohaví celá lúka a nech ľutujú, že nebudú môcť známym zakývať; ...
Vlastný názor na dielo – na tomto diele sa mi páčilo, že bolo zreteľne vidieť do vnútra postáv.
