Dvadsiata prvá kapitola

Keď dorazil k ich baraku, zistil, že výťah obsluhuje nejaký nový chlapík. Povedal mu, aby ho odviezol k Dicksteinovcom. Tí bývali na ich poschodí. Vystúpil z výťahu a keď počul, že sa zavreli dvere na výťahu, obrátil sa k ich bytu. Nebol už ani opitý. Potom si vytiahol kľúč a opatrne odomkol dvere a vkĺzol dnu. V hale bola príšerná tma a on nemohol rozsvietiť a musel dávať pozor, aby do niečoho nevrazil a nenarobil hrmot.

Konečne sa dostal k Pheobinej izbe. Ale nebola tam. Úplne zabudol, že keď je D. B. preč, vždy spáva v jeho izbe. Vošiel teda do D. B. izby a tichučko rozsvietil lampu na písacom stole. Pheobe sa vôbec nezobudila. Ležala s lícom na kraji vankúša a spala. Chvíľu veľmi ticho chodil po izbe a všetko si obzeral. Sadol si na stôl a pozeral si veci, čo na ňom ležali. Boli to zväčša Pheobine veci, školské potreby a začal čítať jej notes.

Potom si zapálil cigaretu, poslednú, čo mal a zobudil Pheobe. Objala ho okolo krku, rada sa maznala. Bola veľmi rada, že ho vidí. Začala sa ho vypytovať, či sa príde pozrieť na predstavenie, v ktorom hrá. Holden jej sľúbil, že áno. Povedal jej, čo sa stalo s platňou. Vytiahol tie kúsky a ukázal jej ich. Povedala mu, aby jej ich dal, že ona ich zbiera a vzala mu ich z ruky a vložila do šuplíka na nočnom stolíku. Všimol si, že má na lakti obrovský flajster. Vraj do nej jeden chalan z ich triedy strčil, keď išla dolu schodmi. Ona mu ale predtým so spolužiačkou poliala vetrovku atramentom. Potom sa ho spýtala, prečo je už doma. Prišla na to, že ho vyrazili, hoci on to popieral. „Ocko ťa zabije!“ povedala. Potom sa hodila bruchom na posteľ a zakryla si tvár vankúšom. Opakoval jej, aby vyliezla, ale ona nič. Nakoniec vstal, šiel do obývačky, zobral z kazety na stole nejaké cigarety a strčil si ich do vrecka.

Dvadsiata druhá kapitola

Keď sa vrátil, konečne si odtiahla vankúš z tváre, ale ešte stále sa na neho nechcela pozrieť, ignorovala ho. Spýtala sa ho, prečo to urobil, myslela tým, prečo znova prepadol. Povedal jej, že to bola jedna z najhorších škôl do akých chodil. Ona mu len, že nemá rád vôbec nič. A to ho zdrvilo. Chcela tiež vedieť, ktorú vec má veľmi rád. Ale nanešťastie sa na to nevedel sústrediť. Spomenul si iba na tie dve mníšky a na jedného chalana, ktorého poznal v Elkton Hills. Volal sa James Castle a ten raz niečo povedal o jednom nafúkancovi a nechcel to odvolať. Ten chalan, Phil Stabilo asi so šiestimi chalanmi išiel za ním, aby to odvolal. Ale Castle nie. Tak sa naňho všetci vrhli. Namiesto toho, aby to odvolal, vyskočil z okna. Bol mŕtvy a všade okolo neho boli zuby a krv a nikto sa k nemu nechcel priblížiť. Castle mal na sebe ešte aj Holdenov rolák čo mu požičal.

Holden napokon povedal, že má rád Allieho a ju. Pheobe sa ho ďalej spýtala, čím by chcel byť, ako napríklad vedcom alebo advokátom. On sa jej iba spýtal, či pozná pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka! Pheobe ho ale opravila, že tá pesnička sa volá Keď raz človek niekde v žite stretne človeka! A Holden pokračoval: „Proste, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jedného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo robím? Mám chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, ktorú by som fakt rád robil. Viem, je to bláznovstvo.“

Pheobe len stále opakovala, že otec ho zabije! Holden jej ale na to odpovedal, že na to kašle a vstal z postele, lebo chcel zavolať jednému profesorovi, čo ho v Elkton Hills učil angličtinu, pánu Antolinimu.