Sofokles Antigona

SOFOKLES: ANTIGONA

· tragédia
· grécka staroveká literatúra
· prológ, 5dejstiev, epilóg
· Bratislava, Tatran 1982

Osoby
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Isména – jej mladšia sestra
Kreón – tébsky kráľ
Eurydika – jeho manželka
Haimón – ich syn
Theiresias – veštec
strážca
prvý posol
druhý posol
náčelník zboru
zbor .. tébskych starcov


Prológ
Polyneikes a Eteokles sú bratia Antigony a Ismény, ktorí bojujú o vládu v rodnom meste. Keďže Polyneikes si chce mesto získať násilím, vtiahne do mesta s vojskom, je vlastizradcom. Bratia sa v súboji navzájom zabijú a ich nástupca Kreón zakáže (pod hrozbou zamurovania v skalnej hrobke zaživa) pochovať Polyneika. Tento rozkaz neuposlúchne Antigona, ktorá chce brata podľa božích zákonov pochovať. Najprv sa snaží nahovoriť aj svoju sestru Isménu, no keď sa jej to nepodarí, rozhodne sa konať na vlastnú päsť.

Vstupná pieseň zboru
Opisuje Polyneikovu vlastizradu.

I. dejstvo

Strážca, ktorý strážil telo oznamuje Kreónovi, že mŕtvolu niekto symbolicky, no s obradmi pochoval. STRÁŽCA: „Už to sypem: ktosi nám dnes ráno pochoval tú
mŕtvolu aj s príslušnými obradmi a len
čo prikryl telo suchou prsťou – zmizol !“
Kreón rozkáže „exumovať“ telo.
ZBOR: „Síl na svete je mnoho, ale nijaká
silnejšia ako človek, ktorý
aj do zúriacej víchrice sa púšťa.

Človek má dôvtip – preto neuniká
nič pred zámermi jeho rozumu.

On hovoriť i bystro myslieť razom
sa naučil a kladie základy mestám..

...a s rozvahou sa díva na doby,
čo majú prísť, a iba smrti vyhnúť
sa ešte nedokáže.

No hoci múdrosť, vtip a silu obra
má v miere, ktorá báje prekoná,
on zlo je schopný konať v pätách dobra.“

II. dejstvo

Antigona bola odhalená, keď išla brata druhýkrát pochovať; obhajuje svoj čin pred Kreónom.
ANTIGONA: „ Nuž usudzovala som, že
tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú
silu, aby rušil nenapísané
a neochvejné božie zákony.“
Isména tiež obhajuje Antigonu.

III. dejstvo

Haimón prosí otca, aby Antigonu pustil a hovorí mu svoj názor na rozsudok.
HAIMÓN: „Nebuď teda ďalej presvedčený, že
je správne iba to, čo povieš ty, a iné
nič.
Nuž povoľ radšej, pozmeň ten svoj krutý
rozsudok !“

IV. dejstvo

Antigona sa lúči s priateľmi i so životom.
ANTIGONA: „Rodáci moji, teraz poďte sa
pozerať na mňa, v akej hroznej biede
tu kráčam ako celé nebesá
a slnko objíma môj zrak – ó, veď je je to naposledy !“
V. dejstvo

Theiresias vystríha Kreóna aby ešte zmenil svoje rozhodnutie. Keď Kreón odmietne, vyslovi veštec proroctvo.
THEIRESIAS: „Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše
na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš
musieť za tých mŕtvych jedným
mŕtvym
z vlastnej krvi zaplatiť.“

Epilóg
Keď sa Kreón predsalen rozhodne poslúchnuť veštca, je už neskoro. Antigona sa obesila v hrobke, Haimón sa prebodol mečom, keď zistil, čo sa stalo, Kreónova manželka Eurydika tiež spáchala samovraždu, keď sa dozvedela o smrti syna.
PRVÝ POSOL: „My plniac rozkaz zdeseného
(smrť Antigony) vladára, sme nazerali dnu a
zazreli sme v hrobke, celkom vzadu, chúďa
dievča, ako visí, uškrtená vlastným
závojom, a Haimón jej objíma trup a
vzlyká nad svojou, už mŕtvou, nevestou a
nad otcovým činom.

(smrť Haimóna) A vtedy nešťastný
syn, nahnevaný na samého seba,
obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs...“

DRUHÝ POSOL: „Ako vravím –
(smrť Eurydiky) prebodla si srdce vlastnou rukou
od zármutku nad správou, že Haimón nežije.“

KREÓN: „Príď, ó, príď,
privolávam ťa, osud, príď a privoď
ten úder, ktorý naraz ukončí môj život !
Príď, ó, príď,
lebo nemám prečo žiť !“

NÁČELNÍK ZBORU: „Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Človeka,
ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké
slová
neminie veľký trest a konať s rozvahou sa
naučí
až na staré kolená.“.