Po jeho smrti vdova Estera a mladý gazda Ežo žili v zhode, pretože Ežo ju vždy poslúchal. No jednej májovej noci sa Ežo spolu s ostatnými dedinskými mládencami vybral stavať dievčatám máje. Ežo postavil vyzdobenú jedličku pred dom Žofky Bockovie – najkrajšej dievčine vo Vlkolíne. Lenže jeho matka sa dozvie čo urobil a hovorí mu, že pokiaľ ona bude žiť, on si tú sedliačku za ženu nevezme. Pretože ona mu už nevestu vybrala – svoju krstnú Marku Tomašovie, samozrejme zemianku. Ežo sa však nepoddá, a tak ho matka pokladá za neúctivca a rebelanta. Vyhlási, že celé gazdovstvo je jej a že jemu otec nenechal nič.
Povie mu, že už viac nie je jej synom a vyženie ho z domu. Po prudkej hádke s matkou Ežo nachádza útočisko u strýka Eliáša Vlkolinského, Beňovho staršieho brata, ktorý mal veľké gazdovstvo a vždy zhŕňal majetok, no nemal ho komu nechať – bol bez potomkov. Bol to tiež zarytý zeman, ktorý ho síce príjme do domu, ale z vypočítavosti. Na svojho brata Beňa, ktorému neprišiel ani na pohreb, mal celý život ťažké srdce, pretože dostal vzdelanie, zatiaľ čo on musel drieť na gazdovstve už od malička. No po smrti ich otca si Eliáš nechal celý majetok s vedomím, že Beňo dosť peňazí premárnil v školách. A pri týchto sporoch o majetok sa bratia úplne rozišli. Navyše sa nenávisť na Eliáša preniesla aj na Beňovu ženu Esteru. No Eža víta s otvorenou náručou. Vidí v ňom syna, ktorého nemá. Získa v ňom lacnú pracovnú silu a myslí si, že to bude aj sladká pomsta Beňovej žene – Estere. Estera Eža čakala, že ju príde prosiť o odprosenie, no neprišiel. Vyslala slúžky nech ho hľadajú, a keď jej jedna zo slúžok povedala, že ho zazrela u Eliáša, nechcela tomu veriť a plakala. Ežo sa časom zabýval u strýka a drel na jeho gazdovstve od rána do večera, no vždy si našiel čas, aby mohol navštíviť svoju milú – Žofku Bockovie. Niekedy premýšľal prečo ho matka tak bez príčiny vyhodila z domu, no on sa na ňu nehneval. Jedného dňa sa predsa matka so synom stretla. On išiel z kosenia a Estera oproti nemu z hrabačkami. Mykla s hrabľami, aby jej uhol z cesty a tak aj urobil. Paholci na Esterinom gazdovstve chceli, aby sa vrátil, pretože chlapská ruka je na statku nenahraditeľná. No on pre matku nemohol, ale hospodárstvo strážil z diaľky a paholkom hovoril čo a ako. Ale matka sa to dozvedela a vynadala im. Aj jeho verný priateľ Gábor Šimúnov mu hovoril, aby sa vrátil na hospodárstvo, lenže nedalo sa. Raz prišla za Esterou Tera Jonkovie – dedinská dievčina
A ľutovala ju, že je na celé gazdovstvo sama. No Estera jej povedala, že všetko predá Židovi, a potom si bude dobre žiť.