Tera s touto informáciou bežala k Ežovi, a tak ho chcela prinútiť nech sa vráti domov, lenže strýko sa ho zastal a povedal, že nepôjde.
Po čase Esteru navštívi Zuzana, Eliášova sestra, chudobná vdova s niekoľkými dcérami.
Nahnevaná Estera sa rozhodne, že si od nej vyžiada jednu dcéru, ako náhradu za Eža.
Zuzanu to spočiatku prekvapuje, ale uvedomuje si, že jej dcéra sa tam bude mať lepšie ako u nej. A tak sa rozhodne jej dať svoju najmladšiu dcéru – Uličku.
U Bockov bol Ežo vítaný – veď to bol mládenec ako sa patrí – usilovný, pracovitý.
Len Žofka sa trápila, že to pre ňu vznikol ten spor medzi matkou a synom. A raz v jeseni mu povedala, čo ju trápi, lenže on ju uistil, že matku to raz prejde. A ak nie, že jemu je to jedno. A nastal deň, keď Ežo so strýkom išli do Bockov žiadať o Žofkinu ruku. Všetci prikývli, súhlasili a chýbal ešte súhlas od budúcej nevesty, no tá nebola v izbe, ale v kuchyni. Odtiaľ vylietavali dievčatá, no ani k jednej sa Ežo nepriznal. Až k poslednej. Žofia súhlasila, a tak im celá rodina požehnala a bola hostina. Niekoľko dní pred svadbou navštívi Esteru dedinská žena Plevula a odovzdáva pozdrav od Bockov, lenže tá ju vyženie. Potom ju navštívi zváč na svadbu, ale aj toho vyhodí. Eliáš pred svadbou manželke nakáže, aby s ničím nešetrila, nech je všetkého dostatok.
Svadba bola v pondelok. Všetci boli vyobliekaný ako sa patrí a keď bol pripravený aj Ežo, vybrali sa do Bockov po nevestu. Cestou do kostola bol mladý pár doprevádzaný množstvom ľudí a muzikantmi. Keď prechádzali popri Esterinom dome, vykukla a nadávala na Eža aj na Žofku, ktorá skoro omdlela. Po obrade sa všetci vybrali najprv do Bockov. Tu sa zabávali, tancovali, jedli. No začnú si tu vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom, ale so stúpajúcou náladou stoja zrazu proti sebe dva svety: zemania a sedliaci. Keď nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť a vynášajú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov. Po večeri všetci mladomanželom gratulovali. No o polnoci, keď bol čas čepčenia, vzali ju do inej miestnosti a za spevu piesni sa lúčila zo zeleným vencom a dávali jej čepiec ako je u vydatých dievčat zvykom. Lenže ešte predtým sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Do domu prišiel Esterin posol a doniesol veľkú krabicu, kde bol zlatý čepiec s drahými kamienkami a perlami. Ten jej dali na hlavu a znovu všetci tancovali a hodovali. V stredu – v tretí deň svadby – sa všetci vybrali k Eliášovi. Na jeho veľké zahanbenie boli dvere zavreté, no napokon keď sa dostali dovnútra boli prázdne stoly. Judka ich ešte nečakala. No po malej chvíli sa stoly zaplnili rozličným jedlom a pitím. Ľudia sa až čudovali, že u takého vychýreného skupáňa je všetko zadarmo. Hostina trvala až do bieleho rána.