Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Jeho otec bol remeselník, a matka bola dcérou robotníka Štefana Grešku. Pochádzal z 10 detí. Jozef bol najstarší. Dostal sa do opatery k svojmu starému otcovi. Z Banskej Bystrici odišiel študovať do Kláštora po Znievom.
Diela
Poviedková tvorba: Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, Mamka Pôstková
Dramatická tvorba: Ženský zákon, Nový život, Statky – Zmätky, Divadelné hry, Matka, Tma, Hriech, V službe, Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina
Do konca – najkrajšia spomienková próza autora v postave starého otca, vzdal autor hold pracovitosti, statočnosti
Maco Mlieč:
Je odrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sluhov vo vtedajšej spoločnosti. Maco Mlieč je sluhom u gazdu richtára. Robí, otročí, zničí si zdravie na pálenku. Ostrý sociálny kontrast sveta pánov a sluhov podáva spisovateľ veľmi realisticky hneď v úvode poviedky v charakteristike gazdu a sluhu. Celá životná tragédia Maca Mlieča sa odohrala v maštali, kde žije spolu s dobytkom a tu aj zomrie. Tomuto prostrediu sa prispôsobuje aj jeho myslenie. V tejto poviedke nedošlo ku konfliktu medzi sluhom a pánom, avšak autor sa snažil gazdov cynizmus vyjadriť kontrastným umeleckým obrazom – paradoxom. Symbolický je záver poviedky, Maco Mlieč sa lúči s gazdom a ďakuje mu za všetko, čo preňho urobil s otázkou, že čo mu je ešte dlžný.
Statky – zmätky
– dráma. Je najlepšou hrou. Skladá sa zo 4 dejstiev. Dielo je umeleckým dokumentom, kde autor zobrazil koncom 19 st. ako otriasla aj sociálna otázka tradíciám a morálnymi základmi slovenskej dediny. Tajovského dedina už nie je idylickou dedinkou Kukučína, kde sa ľudia hádajú pre pletky, končiace sa okrem výnimiek idylickou harmóniou ako týždeň nedeľou.
V tomto diele je na prvom mieste majetok. Dej sa odohráva na slovenskej dedine. Hlavnými postavami je rodina Palčíkovcov, ktorá chce získať lacnú pracovnú silu a preto, že nemá deti pod zámienkou adopcie a prepisu majetku sa rozhodnú ponúknuť takúto možnosť Ďurkovi Lavkovi a Zuzke Kamenskej. V priebehu hry sa odohrávajú konflikty, nedorozumenia, ale hlavne snaha využiť Palčíkovcov, a prinútiť ich prepísať majetok. Ďurko je hlavným aktérom, ktorý sa snaží ich násilím prinútiť. Palčíkovci s prepisom otáľajú až nakoniec súhlasia s tým, aby miestom gazdinky zostala poctená Beta.
Dielo končí stretnutím Zuzky a Ďurka, keďže Zuzke sa narodí dieťa, Ďurko ju príde odprosiť, hrdá Zuzka Ďurka odmieta. Dielo má klasickú stavbu čiže: Statky prinášajú zmätky v citovej sfére.
Ženský zákon
- veselohra: Ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. V hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta. Humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gesta postáv. No za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v kapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napätie. Konflikt hry je motivovaný sociálne, ale rozvíjajú ho aj rodinné záujmy a rozdielne charakterové vlastnosti postáv.
Miško Malecký sa zaľúbi do polosiroty Aničky Javorovej. Ich životnému šťastiu prekáža hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a klebetníc a Dora. Miško dá pred odchodom na vojenčinu Aničke sľub, že po vojne si ju zoberie za ženu. Keď sa však začne hovoriť o tom, kde budú mladí žiť, nastane zvada – každá mama ich chce mať u seba. Kým je Miško na vojne, obe matky sa hnevajú, aj vďaka klebetám Dory. Mišova mať sa dozvedá, že richtárovci by chceli jej syna za zaťa, to sa jej páči a Dora ju v tom podporuje. Miškov otec podporuje mladých, utešuje Aničku. Nakoniec zvíťazí láska oboch. Všetci sú šťastní, najviac Miškov otec, ktorý si stále prial, aby zdravý rozum zvíťazil nad mocou klebiet a ženského hnevu.
