Ľudo Ondrejov: Zbojnícka mladosť
Ľudo ONDREJOV (19. 10. 1901 – 18. 3. 1962)
Občianskym menom sa volá Ľudovít Mistrík. Detstvo prežil v obci Kostiviarska (teraz je súčasť B. Bystrice) v rodine stolára-modelára. Navštevoval ľudovú školu vo Sv. Jakube (teraz súčasť B. Bystrice), meštiansku školu v Banskej Bystrici. Roku 1920 absolvoval notársky kurz a pôsobil na notárskych úradoch v Hrochoti, na Dobrej Nive a v Slovenskej Ľupči. Nadviazal styky s organizáciou komunistickej strany v Banskej Bystrici a pracoval v automobilových dielňach, neskôr ako šofér z povolania. V roku 1928-33 bol úradníkom Matice slovenskej v Martine, potom až do roku 1938 pôsobil ako profesionálny spisovateľ. V tomto období zaujal pozornosť Š. Krčméryho, ktorý v Slovenských pohľadoch publikoval prvú Ondrejovovu báseň.
Tvorba: Martin Nociar Jakubovie, Rozprávky z hôr, Mámenie, Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy, Africký zápisník, Horami Šumavy
Zbojnícka mladosť
Je súčasťou trilógie do ktorej patria: Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy.
V Zbojníckej mladosti je opísaný mozaikový, pritom ucelený obraz Jergušovho detstva. Je to dielo, ktoré nemá výrazný dej, takže je o ňom vôbec ťažko rozprávať. Mladého hrdinu autor uvádza do styku so svetom dospelých, so svetom triednych protikladov a odcudzených ľudských vzťahov, ktoré Jerguša odpudzujú a poburujú. Návrat na salaš sa stáva prejavom odporu, a tiež hľadaním istoty. V tomto diele sa nachádza veľa nárečových a archaických slov, ktoré autor využíva najmä v priamej reči. Do deja sú často vložené lyrické opisy prírody. Ondrejov opisuje všetky Jergušove zážitky hrdinovými očami. Vo veľkej miere vychádza zo zážitkov z vlastného detstva. Autor v knihe sleduje, ako si hrdina pomaly rozširuje okruh svojho poznania. Opisuje a stavia sa na stranu tých, ktorých kapitalistická spoločnosť utláča a oberá o pohodu a pokojný život. Spomína slnko, radosť a pokoj, keď opisuje jednoduchých ľudí z horských samôt, salašov a dedín, no keď má zobraziť život panský, využíva chlad, chmáry a des.Stručný dej:
Zbojnícka mladosť sa začína narodením Jerguša Lapina. Už hneď na začiatku knihy sa stretávame s lyrickým opisom prírody a prostredia, ktorý bude naďalej sprevádzať celý dej diela. V ďalších poviedkach už autor opisuje udalosti, ktoré sa odvíjajú behom jedného roka od zimy až po nasledujúcu jar.
V poviedke Kto je Števo Fašanga sa Jerguš stretáva s chlapcom zo samoty. Spoznáva pre neho doteraz nepoznané predmety - korčule. Neskôr sa stretáva s horárom, ktorý na poľovačke zastrelí divú kačku, ale nájdu ju až chlapci na druhý deň pri korčuľovaní na malej zaľadnenej ploche ktorú si spravili tak, že odrazili potok na lúku behom noci. Keď chcú kačku zaniesť horárovi pozve ich na večeru a stretávajú sa s chlapcom Náckom, ktorý je jeho syn. Ďalej sa stretáva s besným psom. V tejto poviedke sa prejaví Jergušova odvaha a citlivosť, keď premôže choré zviera, aby ochránil ľudí, a potom ho ľutuje.
Pri močiari sa dostáva aj so svojím mladším bratom Rudkom do kontaktu s dedinskými chlapcami. Chlapci vo vode vyhadzovali žaby na breh a ich druhovia ich tam hubili. Vtedy ich začne karhať Jerguš, no červenovlasý chlapec Rudo Červenák po ňom začne hádzať obrezané žaby. Cestou domov Jerguš premýšľa, ako sa odplatiť bitkárovi Červenákovi. Cestou do dediny so Štefanom Fašangom Jerguš preukáže svoje schopnosti krotenia zvierat, keď sa spriatelí so psami z dvorov, ktoré do nich dobiedzali.
Pri riečke pretekajúcej cez dedinu strhol rozzúrený prúd Vilka Halaja. Jerguš si to všimol a obetavo za ním skočil do rozvodnenej rieky. Keď malého chlapca zachránil a odniesol domov, celý premočený zistil, že mu klobúk vzala voda. Doma všetko vyrozprával mame, a tá ho poslala spať, aby neprechladol. Ďalej sa Jerguš stretne s pastierom Paľom Stierankom, s ktorým nakoniec bude najlepší kamarát a sirotou Maťom Kliešťom Horúcim. S Paľom zažijú mnoho dobrodružstiev a šibalstiev.
Spozná tetu Budáčovie a jej synov. Syna Jana má Jerguš najradšej zo všetkých. Keď sa s Maťom Kliešťom Horúcim skamarátil aj potom čo sa pobili, vyberú sa spolu do mesta na jarmok. Tam sa Jerguš prvý krát zoznámi so životom, ktorý je mu cudzí. Chýba mu pokoj samoty, polia. Neohromila ho ani vojenská prehliadka, ani streľba vojakov. Pri kováčskej dielni dostane bitku od učňa, s ktorým sa neskôr stretne, no z ľútosti sa mu neodplatí. Jerguš je vo všetkom spomedzi chlapcov najlepší. Preto ho začnú mať radi a závidieť mu.
Anna, Jergušova sestra si našla kamarátku. Zuzku Košaľkuľu, Jožovu sestru z dediny. Ďalej Jerguš Lapin prežíva zážitky s dievčatami. Zaľúbi sa do Zuzky, a keby nebolo večného podpichovania sestry Anny, tak by sa s ňou rád kamarátil. V krčme na bábkovom predstavení však zistí, že je falošná. Príde na to, že bábky, ktorými hrajú divadlo, sú zavesené na šnúrke a riaditeľ predstavenia ho vyhodí von z krčmy. Vtedy utŕži posmech ostatných detí.
Na kosbe sa Jerguš dozvedá o svojom otcovi od uja Košaľkuľu. Zistí, že jeho otec bol zbojník a zahynul kvôli zrade priateľov. V celej knihe sa však o otcovi Jerguša Lapina dozvedáme málo. Na jeseň umrel biedny chlapec Rudo Červenák. Mal najhoršiu macochu v dedine. Vypil vodný vlas a dlho sa trápil. Kniha sa končí poviedkou Nová jar. V nej je Jerguš prijatý do práce vo fabrike. Utvára si v nej svoj vlastný názor na pánov. Najmä, keď ho zbije majster gumenou hadicou, hrdina sa vzoprie a zuteká na salaš, kde hľadá útočisko.Hlavné postavy:
Jerguš Lapin – ústredná postava
Ondrejov v ňom zobrazil čestného, chudobného, statočného, citlivého a prirodzeného človeka vychovávaného prírodou a horami, neziasahnutého kapitalistickou spoločnosťou. Rozumie prírode, súcíti s chudobnými, vie znehybniť vtákov pohľadom. Chce sa postaviť proti nespravodlivosti, ktorú mu predurčila kapitalistická civilizácia. Pomáha zvieratám a ostatným ľuďom.
Paľo Stieranka – najlepší priateľ Jerguša Lapina
Je dedinský pastier oviec, miluje prírodu.
Jergušova matka
Starostlivá, spravodlivá, chudobná a jednoduchá. Má rada všetky svoje deti.
Vedľajšie postavy:
sestra Anna, brat Rudko, Zuzka Košaľkuľa, Jožo Košaľkuľa, Budáčová a jej synovia, Rudo Červenák, Maťo Kliešť Horúci, Števo Fašanga, Nácko, zbojník Turoň
|