Hl. postavy: Ondráš Machuľa, Zuzka Bežanovie, Ondrášova teta (tzv. Totka)

Poviedka sa začína v dedinke Lenovec, kde sa krásnemu páru narodil syn. Volal sa Ondráš Machuľa. Keďže Ondráš nebol krásavec, práve naopak, ľudia si mysleli, že mladému páru vymenila striga ich pekne dieťa za Ondráša. Jeho otec sa zaňho nepriznával a keď ho chcel v opilosti zabiť, matka s ním utiekla k jeho tete (matkinej sestre). Jeho teta, ktorú všetci volali totka bola veľmi vážená a obľúbená pani. Keď mu zomrela matka, bol odkázaný na totkinu pomoc. Ondráš bol husárom, dobre sa učil ale mal detské zmýšľanie. Preto si najlepšie rozumel len z deťmi.

Keď raz pásol husi, prišla mu s obedom Zuzka Bežanovie. Bola preňho hotový anjel. Zuzka mu povedala, že sa rozišla so svojim nastávajúcim, Janom Dúbravovie. Ondráš jej hneď povedal, že si ju vezme on. Zuzka len tak zo žartu privolila. Keď prišiel Ondráš domov a zdôveril sa Totke, tá neverila vlastným ušiam. Hneď bežala za starou Bežankou aby to vyhovorila svojej dcére. Lenže už bolo neskoro. Ondráš sa začal pripravovať na „ich svadbu“. Pozašíval si nohavice a povyrábal habarky, z ktorých jednu dal do Bežanov. Vedeli, že je s ním zle ale nedal si povedať ani keď ho totka prehovárala. Za týždeň povyrábal dosť habariek aby si mohol dať ušiť nové šaty. Totka chodila dokonca za krajčírom aby neušil tie šaty do svadby, no nanešťastie sa mu podarilo ich ušiť a tak bol Ondráš „pripravený“.

Celý čas bola v dedine ospevovaná jediná udalosť- svadba Jana Dúbravovie a Zuzky Bežanovie. Jediný kto o nej nič nepočul bol sám Ondráš. Keď nastal deň svadby, totka zamkla Ondráša dole v komore a skryla jeho svadobné šaty. Napokon sa ale Ondráš vyslobodil za pomoci sekery, pohladal šaty a išiel na svadbu. Keď zistil, že už je po nej, nazdával sa, že keď neprišiel na svadbu, zavolali z núdze Jana aby sa oženil so Zuzkou on. Bola už oslava a zničený Ondráš bol stále sám. Sklamaný vyšiel do dvora, pod kôlňu a sadol si na kolesá. Onedlho niekto skríkol, že horí. V prvej chvíli si to nikto nevšimol, lebo každý sa zabával. Až neskôr vznikla panika a všetci sa rozutekali. Nastal veľký krik a zmätok. Chlapi zrazu zbadali niekoho v kôlni, poviazali ho o plot, lebo si mysleli, že on tento požiar spôsobil. Neskôr prišla k husárovi Ondrášovi Zuzka a vyslobodila ho z povrazov. Ondráš si pomyslel, že Zuzka sa preto vydala za Janka, lebo on na svadbu meškal. Hoci mu to Zuzka vysvetľovala , on si aj tak myslel svoje. V tom začala stará Bežanka kričať, že jej uhorí hus. Ondráš sa rozhodol hus zachrániť. Vbehol do horiacej kôlne zachrániť ju, no spadla naňho horiaca povala. Na druhý deň bol pohreb a všetci za ním smútili.

CITÁTY: „Ondráš Machuľa je veru biedny tvor boží. Kto len pozrie naň, musí ho poľutovať. Ako by Stvoriteľ chcel vzbudiť v ľuďoch obdiv, zasypúc ho všetkými nedostatkami. Hlava veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré svojou nepoddajnosťou ponášajú sa na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči neobyčajne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozpľaštený na kabáč a ústa široké. Postava malá, nevyvinutá, shrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú ako cepy – celý človek málo ponáša sa na človeka.“

„Nad stajňou už niet povaly – prepadla sa i s hrubou vrstvou na nej rozžiareného sena. Oheň sa opäť vzňal – nedohorené seno dávalo mu množstvo potravy. Z úst gazdinej a chlapov vydral sa divý výkrik a všetci v nemom úžase hľadeli na dielo.“