Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu. . Hodnotenie postáv
Otec Goriot -je to nezabudnuteľný typ obetavého otca, ktorý nachádza zmysel svojho života v spoločenskom vzostupe svojich dcér v prepychovom živote vysokej parížskej spoločnosti. Bol veľmi sporivý a zručný, vyznal sa skrátka vo všetkom. V tomto románe Balzac analyzuje tragiku ľudskej vášne, bezhraničnej otcovskej lásky, schopnej najväčšej obete pre svoje dcéry. Hoci je stelesneným bezhraničnej lásky, predsa možno badať, že jeho charakter nie je celkom čistý, pretože kladie dôraz na nízke ľudské ciele a hodnoty. Delphine a Anastasie -dcéry otca Goriota -sú nakazené nízkou morálkou spoločnosti. Hoci nie sú voči otcovi bezcitné, ich city prerastajú a utláčajú nepísané spoločenské zákony, ktoré im bránia priznať sa k vlastnému otcovi.
Eugéne de Rastignac - študent, ktorý je v jadre citlivý a dobrý, ale spoločenské pomery ho zmenia natoľko, že si zvolí cestu postupu aj za cenu toho, že ľudsky klesne. Rastignac jediný poznáva, že deti otca Goriota sa za neho hanbia a je mu až do smrti priateľom. Vautrin - bývalý galejník, človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a o svete intríg. Nemá vlastné ambície: jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si zvolil. No nie vždy to pre nich skončilo úspešne. Vautrin šiel cestou otvoreného zločinu. Pani Vauquerová - majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná
Gróf de Restaud -manžel Anastasie - človek povrchných citov, ktoré sú nízke, uhladené a falošné ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil.
Pán de Nucigen - manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti.

Myšlienky vystihujúce dielo
„.. hovoril o svojich dcérach, volal ich, túžil po nich ako človek na mučidlách po vode...“
„Mať vždy len smäd a nikdy sa nenapiť, tak som žil posledných desať rokov...“
„Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti. “.