Honoré de Balzac Otec Goriot

Životopis
Honoré de Balzac sa narodil 20.mája 1799 v Tours, v rodine zbohatlíka sedliackeho pôvodu. Právo študoval v Paríži a po jeho ukončení pracoval v notárskej kancelárii, kde mal možnosť stretať sa s praktikami meštianskej spoločnosti, najmä v majetkových otázkach. K vážnej umeleckej tvorbe sa dostáva až po roku 1830. Neustále prenasledovaný veriteľmi a úžerníkmi sa sťahoval z miesta na miesto. Roku 1850 sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou, ale manželstvo trvalo len veľmi krátko, pretože prepracovaný a uštvaný spisovateľ zomrel čoskoro po sobáši, 18.augusta 1850. Dielo
Šagrénová koža, Louis Lambert, Eugénia Grandetová a románový cyklus Ľudská komédia. Posledný z menovaných tvorí 97 románov a poviedok. Skladá sa z troch častí: Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie. Základné diela Ľudskej komédie sú romány Stratené ilúzie a Otec Goriot. Otec Goriot

Postavy
Otec Goriot - milujúci otec, obchodník s cestovinami
Anastasia de Restaud - grófka, dcéra Goriota
Delphine de Nucingen - barónka, dcéra Goriota
Eugéne Rastignac - študent, milenec barónky, priateľ otca Goriota
Pani Vauquerová - majiteľka penziónu
Vautrin - bývalý galejník, diabolský pokušiteľ
Bianchon - študent, Eugénov priateľ
Pani de Beauséant - vikomtesa, sesternica Eugéna

Obsah
Románom Otec Goriot vrcholí Balzacova tvorba 40-tych rokov. Balzac opustil fantastické, vymyslené deje a vracia sa k reálnemu životu. Kritizuje sociálne nedostatky a protiklady. V úvode románu nás autor oboznamuje s chudobným, špinavým penziónom pani Vauquerovej, kde obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú sociálne vrstvy nájomníkov. V penzióne sa odohráva príbeh nešťastného otca, ktorý pretavil všetky svoje city do lásky ku svojim dvom dcéram Anastasie a Delphine. Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný občan -mešťan. Býva v pekne zariadenej izbe, je bohatý, vážia si ho. Postupne však strieda poschodia, až končí ako najchudobnejší obyvateľ penziónu. Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa nechal zvoliť náčelníkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Tento starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú zbožňoval, vedel prelomiť spoločenské priehrady, vedel dobyť nedostupné svety. Zámožného otca Goriota privedú na mizinu jeho dve dcéry. Z vážnosti ich vydal.

Anastasie sa vydala za šľachtica, grófa de Restaud, druhá, Delphine si vzala bohatého bankára, pána de Nucingen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti a v oboch prípadoch sa končia neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov. Ľudia pre neho neexistujú s výnimkou Rastignaca. Je to študent, ktorý zanechal v mestečku matku a dve sestry. Jeho sesternica, pani de Beauséant ho uvádza do vyššej spoločnosti. Mladý Rastignac si uvedomuje, že získať miesto v spoločnosti bankérov a maklérov môže iba bohatstvom a láskou. Rastignac si získal dôveru pani de Restaud a de Nucigen. Dozvedel sa, že život bankára je skromnejší ako predpokladal. Otec Goriot sa necháva okrádať svojimi dvoma dcérami. Aby im zaistil miesto na výslní v najlepšej spoločnosti, postupne predáva svoj majetok. Otec Goriot si veľmi obľúbil mladého Rastignaca, pretože miloval jeho dcéru. Kvôli nej sa vzdal štúdia, aby mohli spolu navštevovať opery. Takýto ľahkomyseľný život sa nepozdáva Vautrinovi. Tento bývalý trestanec vystupuje v penzióne ako obľúbený a zámožný občan. Je to človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a ešte viac o svete intríg. Pozná zákony kapitalistickej spoločnosti, ale nebojuje proti nej, snaží sa ju podrobiť. Ide chladnokrvne vpred, neodradia ho ani zločiny. Navrhne Rastignacovi inú cestu k bohatstvu. Cestu cez zločin. Rastignac sa mu ubráni aj vďaka svojej naivnosti a vidieckej ťažkopádnosti, ktorou pomalšie chápe zlo a so strachom sa díva, ako až treba klesnúť, aby si človek zaistil miesto hore. Posledné scény románu sa odohrávajú v paláci pani de Beauséant a v izbe otca Goriota. Slávnostný ples u pani de Beauséant je po sklamaní v láske jej posledným plesom na rozlúčku s parížskym svetom. Zatiaľ, ošetrovaný Eugénom, úbohý otec Goriot umiera. Veľmi nešťastný a trpiaci hovoril namáhavo hlasom podfarbeným hnevom:" Neprídu. Ani jedna. Človek musí umrieť, aby poznal čo sú to deti.. Ach priateľ môj nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte deti, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú."
Anastázia nakoniec predsa prišla. Vtedy však už otec zápasil so smrťou v agónii. Pohreb otca Goriota bol ako pohreb jedného z najposlednejších bedárov. Takto sa končí život otca Goriota, ktorý ľúbil svoje dcéry po celý život a urobil pre ne všetko.

Hlavná myšlienka
Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia.

Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu. . Hodnotenie postáv
Otec Goriot -je to nezabudnuteľný typ obetavého otca, ktorý nachádza zmysel svojho života v spoločenskom vzostupe svojich dcér v prepychovom živote vysokej parížskej spoločnosti. Bol veľmi sporivý a zručný, vyznal sa skrátka vo všetkom. V tomto románe Balzac analyzuje tragiku ľudskej vášne, bezhraničnej otcovskej lásky, schopnej najväčšej obete pre svoje dcéry. Hoci je stelesneným bezhraničnej lásky, predsa možno badať, že jeho charakter nie je celkom čistý, pretože kladie dôraz na nízke ľudské ciele a hodnoty. Delphine a Anastasie -dcéry otca Goriota -sú nakazené nízkou morálkou spoločnosti. Hoci nie sú voči otcovi bezcitné, ich city prerastajú a utláčajú nepísané spoločenské zákony, ktoré im bránia priznať sa k vlastnému otcovi.
Eugéne de Rastignac - študent, ktorý je v jadre citlivý a dobrý, ale spoločenské pomery ho zmenia natoľko, že si zvolí cestu postupu aj za cenu toho, že ľudsky klesne. Rastignac jediný poznáva, že deti otca Goriota sa za neho hanbia a je mu až do smrti priateľom. Vautrin - bývalý galejník, človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a o svete intríg. Nemá vlastné ambície: jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si zvolil. No nie vždy to pre nich skončilo úspešne. Vautrin šiel cestou otvoreného zločinu. Pani Vauquerová - majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná
Gróf de Restaud -manžel Anastasie - človek povrchných citov, ktoré sú nízke, uhladené a falošné ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil.
Pán de Nucigen - manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti.

Myšlienky vystihujúce dielo
„.. hovoril o svojich dcérach, volal ich, túžil po nich ako človek na mučidlách po vode...“
„Mať vždy len smäd a nikdy sa nenapiť, tak som žil posledných desať rokov...“
„Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti. “.