Jozef Gregor Tajovský. ( 1874 – 1940 )

Narodil sa v Tajove pri BB. Jeho otec bol remeselníkom, matka bola dcérou robotníka. Strednú školu navštevoval v BB a v nej sa stretával s maďarizáciou. Na jeho cítenie mali vplyv robotnícke hnutia – napr. prvomájové sprievody. Z BB išiel študovať do Kláštora pod Znievom. Odišiel do Prahy študovať obchodnú akadémiu, kde pracoval v spolku Detvan. 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou. Po vypuknutí vojny narukoval a dostal sa do ruského zajatia. Je pochovaný v Tajove.

Svoju prozaickú a dramatickú cestu začal poviedkovou tvorbou. Knižne sa predstavil zbierkami čŕt a poviedok Omrvinky a Z dediny. Dej sa sústreďuje najmä okolo postavy starého otca. V poviedkach charakterizuje obraz dediny. Ťažký osud jednoduchého človeka je tiež námetom jeho poviedok. Do dramatickej tvorby cez žáner veselohry vnáša komediálny konflikt cez kresbu charakterov. Aj do žánra vážnej hry neskôr vnáša analýzu duše dedinského človeka. Ponorom do vnútra postavy odkrýva mnohé morálne a sociálne skutočnosti.

Tvorba: Maco Mlieč, Apoliena, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Ženský zákon, Matka, Tma, Hriech, V službe, Statky- Zmätky.


Horký chlieb: Poviedka sa odohráva v období Fašiangov. Hlavná postava je vdova Turjanka s troma deťmi. Jej manžel pil, vadil sa, no už dávno je „pod zemou“. Keďže vdova Turjanka musela sama zarábať a živiť rodinu, prijala prácu u pánov – mala im strážiť ich deti, kým sú oni na plese. Turjanka nerada opúšťala svoje deti. Uložila ich do postieľky a odišla. Celý čas, do rána, Turjanka myslela na svoje deti. Počas noci si odbehla pozrieť sa na svoje deti a vrátila sa späť. Páni prišli domov až nadránom a dali jej 30 grajciarov. Turjanka odišla dom. Táto robota si žiadala aj svoju daň a Turjanka prechladla a ochorela a nechce, aby opustila dvoje deti.

Maco Mlieč: Poviedka zachytáva život a osud Maca Mlieča – „ mliečnika“. Dej sa začína tým, že je vyrozprávaný Macov život. Už od mladosti bol sluhom u richtára. Keď bol mladý, zomrela mu matka i otec. Maco býval v maštali medzi zvieratami a jeho plat bolo len to, čo mu richtár dával – odev, pálenka, tabak, olovrant... Ako starol, menila sa i jeho robota – bol pri koňoch , voloch a nakoniec zostal pri kravách. On, akoby už cítil, že zomiera, išiel sa rozlúčiť s richtárom a na druhý deň ho už našli studeného v telinci. Richtár mu vystrojil prekrásny pohreb, za čo ho celá obec chválila.

Cigánik: Hlavnou postavou je manželský pár, ktorý býval v Prešove. Raz podvečer sa prechádzali po ceste, po ktorej chodil i Jonáš Záborský. Ako si vykračovali, vo veselom detskom kriku počuli, ako sa zamiešal aj detský plač. Uvideli, ako dve dievčatká, dobre oblečené, kopali v priekope malého cigánika. Po tom, ako dievčatká odišli, manželia zobrali cigánika a zobrali ho so sebou. Cigánika priviedli domov, za čo im ešte aj jeho mama vynadala. Manželia však boli radi, že ho zachránili.

Mamka Pôstková: Poviedka sa začína tým, ako mamka Pôstková príde do banky splatiť svoju dlžôbku. Mamka Pôstková piekla chlieb a z toho si zarábala. Mala manžela pijana, ktorý nechcel pracovať a syna, z ktorého sa tiež vykľul pijan. Syn sa oženil a na otcovom pohrebe vyhnal svoju matku. Mamka si našla komôrku, kde žila. Mamka Pôstková si zlomila ruku a syn ju zobral späť, aj s ospravedlnením. Keď sa mamka vyliečila, odišla späť a prišla opäť do banky splatiť pôžičku, kde svojimi kyptavými ručičkami vyberala peniažky.