Pavol Országh Hviezdoslav Hájnikova žena

Autor začína dielo pozdravom. Pozdravuje lesy a hory. 1.
Predstavuje chalupu , miesto kde sa nachadzá a jako bola postavená.
Chalupa sa nachádza v horách na jednom brale , je obklopená lesom. Pod ňou sa nachádza údolie. V chalupe býval hájnik a po jeho smrti zreštaurovali chalupu. Zo starej , ktorá bola ešte vo veľmi dobrom stave spravili novú. Staré jedle , ktoré stáli okolo nej vyrúbali. Za chalupou bola záhrada maličká. K chalupe viedla kľukatá cesta z údolia.
2.
Opisuje sa smrť hájnika Čajku.
Čajka bol vdovec mal jedného syna Michala a mal okolo 80 rokov. Bol starý bača a hájnik. Toto povolanie zdedil po svojom otcovi , starom otcovi. Tak jako každé ráno aj v to osudné vstal z postele , obliekol sa ( bol čulý a zdravý jako vždy.) - obliekol si svoj obvyklý kožuštek , líščiu kapsu a pušku. Potom sa vybral na poľanu , kde strážil ovce na pasienku. Sadol si pod košatú jedlu aby si odpočinul. A už sa viac neprebudil.. Ešte v ten deň natrafili na ňho valasi. Mŕtvolu zobrali k chalúpke.
Keď zomrel Čajka syn ho pochoval. Dal výpoveď u svojho vtedajšieho pána.( Bol čeľadníkom u horára. Pán ho s neveľkou radosťou prepustil a dal mu aj odporučený list.) A sľúbil si , že bude v stopách svojho otca pokračovať ( a viac už nebude putovať z jednej služby do druhej ). A tak sa vydal , že vyhľadá Pána , ktorému patrí les v ktorom jeho otec hájnika robil. Nebolo to však také jednoduché. Vydal sa ráno , na obed už bol pri panskom kaštieli. Viac mu však trvalo dostať sa dnu než celá cesta. Keď sa dostal do kaštieľa privítal ho jeden sluha , o ktorom si myslel , že je samý pán ( pretože bol tak pekne oblečený). Potom sa horko ťažko prebil až k Pánovi. Cestou po kaštieli sa divil takému prepychu , aké ešte v živote nevidel.. Dostal sa do jednej siene , kde Pán práve čítal noviny. Bol chrabrý , malý a lysák na očiach mal okuliare. Pán ho vyhrešil , jako sa opovážil prísť do zámku , že žobráci majú miesto vonku a chcel ho odohnať. Michal mu však začal rozprávať čo sa stalo v lese na Podvrší.. Pán mu hovoril , o tom akých sluhov príjmu on nerozhoduje , a že mal ísť na úrad. No , potom si Pán spomenul na Čajku , ktorý mu raz , keď bol ešte zamlada na love zachránil život. Prijal Michala za hájnika , no najprv sa ho veľmi vypytoval čo a koľko toho vie ...
3.
Michal sa vracia od Pána , je veľmi šťastný , že môže robiť hájnika. Kde prechádza dedinou , vždy sa zastaví pri jednej chalupe a pozrie sa dnu , býva tam dievčina menom Hanka.

Jeho práca je veľmi ťažká. Každý deň musí tvrdo pracovať. Presťahoval sa do chalúpky , kde býval jeho otec,
ale najprv ho dal opraviť. Až potom sa v nej usalašil...( zo starej chalupy ponechal iba dubový stôl , po niektorom starom otcovi).
Michal miloval Hanku , s ktorou sa poznali ešte od čias , keď slúžil u horára. Hanka , však pochádzala z bohatej rodiny , bola jedináčik. A rodičia ju strážili jako oko v hlave. Mala veľa pytačov , no ona všetkých odmietla. Potom sa jej rodičia dozvedeli , že je zaľúbená do Michala , veľmi sa na ňu hnevala a nedovolili jej vydať sa za neho , pretože bol chudobný. Medzi tým Michal odišiel aj na vojnu ale Hanka na ňho nezabudla...
Michal však vedel , že nie sú si rovný a pýtať ju ani nešiel , veď vedel že on je chudobný a , že jej rodičia by to nikdy nepripustili.. Potom keď jej otec zomrel , Michal to bral jako znamenie a navštívil ju. Domáci sa najprv veľmi čudovali , ale nakoniec ho privítali. Michal k nej chodil čoraz častejšia a častejšie. Po zime , keď nastala jar bola svadba. Tri dni sa veselili , no na štvrtý nastal žiaľ - bol pohreb. Po pohrebe , keď sa všetci vrátili k oslave a párik nechali osamote. Otec sa prihovoril k mladomanželom : Michalovi všetko prepáčil , prosil ho aby mu odpustil , pretože vie že je správny človek. Hanke hovoril aby bola verná a dobrá žena Michalova.
Potom sa prihovoril krstný otec : dal im radu aby sa mali vždy radi ...
Potom sa hostina skončila a manželia odišli do svojej chalupy do lesa...
4.
Autor opisuje jako si žijú mladomanželia v chalupe. Opisuje , že sú šťastný aj keď nemajú bohatstvo. Hovorí , že blaho nespočíva v prepychu , v peniazoch a že všetko majú , ale v jednoduchosti , v kráse v láske , že si ctia jeden druhého ...
Opisuje sa ich láska - majú sa veľmi radi trávia spolu veľa času. Každé ráno Hanka vyprevadí svojho muža až na pokraj lesíka, poobede ho čaká doma a vždy sa mu vrhne okolo krka keď príde. On jej vždy vyrozpráva čo v ten deň robil a videl. Potom aj ona jemu čo stvárala. Večer zvyčajne sedávali pred chalupou na schodoch , ona šila , on širák krútil v hrsti. Niekedy sa poškriepili na maličkostiach , no hneď na to sa aj zmierili ( jako malé deti sa hašterili)
Hanka je žena pracovná snaživá a stydná , pokorná. 5.
Prišla nedeľa a mladomanželia sa vyberú do kostola. Kostol je však veľmi ďaleko na vŕšku nad dedinou. A tak sa musia vybrať veľmi zavčasu aby prišli na čas na omšu. Najprv však musí Hanka upratať v chalupe.

Potom sa vyparádi Mala oblečenú nevädzovú sukňu , ne nej bielu zásteru má. Má nejakú ( blúzku ) a na peciach nejaký obrus prehodený. Na hlave má ( podvídku ) čepiec , ktorého kraj má okolo krku obtočený. A na krku má perly. A obuté mala čižmičky. Michal bol oblečený v tom v čom bol , keď išiel za Pánom pýtať si prácu.
A vybrali sa lesom do dediny. Ona išla prvá po vyšliapanej ceste. No , onedlho narazil na cestu zarastenú a zarosenú. Bála sa , že si zničí čižmy a chcela si ich vyzuť. Michal jej to však nedovolil a predbehol ju aby vyšliapal pred ňou cestu. Celou cestou išli veľmi potichu a tak sa jej Michal opýtal čo ju trápi , pretože Hanke bola vždy zhovorčivá a veselá. Ona mu však nechcela povedať čo ju trápi. Michal tušil , že ju trápi sen , ktorý sa jej prisnil v tú noc a mal aj pravdu , ona mu o sne už rozprávala , no nepovedala všetko. Potom mu to vyrozprávala : obluda ju vliekla k priepasti, kde ju chcela asi zavaliť. No , v tom prišiel Michal , chcel na ňu vystreliť z pušky no nemohol , a tak sa pustil do boja s obludou.. potom obaja spadli do priepasti a ona nariekala a kričala .. ( trápilo ju to hlavne pretože sa podobný sen prisnil aj jej mame a otec sa onedlho v hore poťal.)
Michal ju však presviedčal , že v snoch sa nemá veriť , ale ju to trápilo i naďalej , ale už šli veselšie a aj sa zhovárali.
Prešli lesom , zabočili na poľnú cestu a vtedy zazvonili v kostole po tretí raz a tak sa veľmi ponáhľali. Potom prišli ku kostolu , on vyšiel hore do chóru a ona si išla dopredu sadnúť do lavice. Vybrala si modlitebnú knihu a ...
Po omši sa Hanka ukludnila a prešiel ju ten zlý pocit , ktorý mala zo sna. Keď sa vracali lesíkom bola už šťastná veselá.. Boli obaja šťastný.
6.
PIESEŇ:
spievajú spolu aj zvlášť o ich spoločnej láske , ktorá bude trvať naveky. A o tom akí sú šťastný...

7.
Autor píše o ľuďoch. Akým životom žijú Koľkí ľudia podľahli pokušeniu „hada" , ktorého si aj keď nechtiac vpustili do duše a potom sa ho už nevedeli zbaviť. Aj keď vedia akú chybu robia ľudia , každý to robí znova a znova. ( autor poukazuje na to , že podobne jako Adam a Eva zhrešili v raji. Ľudia to robia znova a znova aj napriek tomu , že sa už mohli poučiť.) Spamätajú sa až keď je neskoro. ( a všetci sa môžu dostať iba do pekla a nie do neba , pretože boh ich všade vidí )
Hovorí , že ľudia sami sú si na vine za to aký je zničený tento svet , aká je špina .. oni si sami ničia svoj svet v , ktorom žijú. A boh to všetko , všetko vidí. Nezáleží na mene ani na rode všetci pohŕdajú bohom a sú pohania.

Boh sa im snaží pomôcť , ale ľudia ho nepočúvajú. Ale kebyže si „oblečie blahobyt" tak ho všetci počúvajú.
Čiže , takto pomaličky ľudia zhubia celý svet...
Michal sa vybral do hory aby robil dozor pri rúbaní dreva , drevorubačom. Pretože mnoho krát vyrúbu aj také stromy ktoré by nemali. A tých drevorubačov , ktorý tam idú ilegálne tých vyhodí , pohrozí im alebo niečo pod. nedovolí im aby rúbali. Potom ho to ale veľmi mrzí , že sa s nimi pohádal. Michal má veľmi rád ten les , kde pracuje , a navzájom sa potrebujú. Niektorý deň , keď sa Michal chystal opäť do hory k rubačom , bola strašná búrka. Hanka sa o ňho veľmi bála a nechala ho pustiť , no on odišiel s tým , že sa čoskoro i tak vyjasní.
Hanka zostala doma sama , a opisuje sa aká je dobrá gazdiná , o všetko sa postará v domácnosti , aj o zvieratá aj o dieťa.
Neskôr , keď sa vyjasnilo , Hanka sa vybrala k potoku aby prala. Jako si tak prala a spievala si , z dialky prichádzala dvaja jazdci , ktorých si však nevšimla.
Jeden bol na čiernej paripe , dalo sa vidieť , že je bohatý pán. Druhy ten mal koňa plavého a on niesol aj vyzbroj k lovu , bol to sluha. Jazdec na čiernom koni bol syn pána , ktorý vlastnil tento les a prišiel na lov volal sa Artuš Villáni a jeho sluha bol Janči. Artuš veľmi nepoznal tento kraj a preto mu všetko vysvetľoval Janči. Uvideli Hanku pri potoku , a Janči hneď vyrozprával Artušovi , že je hájnikova žena. Že Hájnik je Michal , taký mamľas a badák. Keď ich Hanka zbadala , chcela sa skryť , no nemala kam , veľmi sa ich bála.
Potom sa k nej prihovorili a ona nechcela ukazovať svoj strach tak sa s nimi dala do reči. Najprv sa jej zdal Artuš veľmi dotieravý , aj mu hovorila aby ju nechal na pokoji , že má veľa práce , že skoro sa jej manžel vráti no potom .. si uvedomila že jej nechcú nič zlé spraviť aj sa porozprávali.. Potom mal Artuš smäd a ona mu doniesla piť. On sa napil , no celý čas ju pozoroval ( veľmi sa mu zapáčila) , ona mu však riekla , že je vydatá a že nie je žiadná pobehlica...( veľmi sa nahnevala)
Jančiho to už omrzelo a chcel čo najrýchlejšie odísť. Aj Atruš bol už na odchode , no nechcel zostať za zle s Hankou. Opýtal sa jej či sa hnevá ešte stále. Ona mu odpovedala že nie ale aby už išli čo najskôr. No , Artuš jej povedal aby mu nijako dokázala , že sa nehnevá. Pretože slovo mu nestačí ( slovo odnesie vietor alebo tečúci potok) a tak jej povedal aby mu doniesla nechtík ( kvet ) zo záhrady. Ona mu riekla , že si môže natrhať koľko len chce , no on ich chcel z jej ruky.

Tak mu Hanka vyhovela .. Potom sa Artuš opýtal či neodkáže niečo manželovi , po prípade keď by ho stretol. Hanka najprv nechcela , no potom mu odkázala aby si dával pozor na zdravie a aby sa vrátil ešte podvečer. A potom odcválali obaja jazdci...
Keď odišli Hanka chytila krčah z čoho Artuš pil a vyliala z neho vodu. A čo nevidí .. z krčahu sa vysypali peniažky zlaté. Veľmi sa divila a aj hnevala čo s tým chcel Artuš , načo t tam dal. Napadlo ju že to iba náhodou a vráti sa po ne. No , potom bežala ku skalám a krčah aj s obsahom hodila do kotliny. Opäť sa vrátila k práci pozbierala šaty.. ale v duši mala nepokoj. Rozmýšľala a možnože jej bolo aj ľúto za krčahom ( a za jeho obsahom )
Veľký večer bol , keď sa Michal vrátil. Ona ho už s večerou čakala. Opýtala sa ho či videl tých jazdcov. On jej prisvedčil , že áno. Hanka sa však vypytovala aj ďalej - či vie kto to bol. Michal sa však robil že nepočuje a zamyslene sedel.
8.
Opisuje sa potok , jako tečie adt. Potom sa autor zamýšľa nad tým jako rýchlo letí čas. Príde malín čas za nimi černice, čučoriedky ...
Potom je tam spev Maliniarky. Spievajú dievčence aj chlapci pri tom kde zbierajú maliny.
V jeden deň na poludnie išli dvaja chlapci z malín. Ondrej starší a jeho brat Janko. Boli veľmi unavený a tiež im bolo teplo tak sa zastavili u potoka a občerstvili sa. Jankovi sa zapáčili pstruhy v rieke. No Ondrej ho náhlil , že sa musia ponáhľať domov. Obaja mali na pleciach košíčky a v nich maliny ( z jedného už Janko všetko vyjedol). Jako si tak išli po ceste zbadali malú chalupu.( bola to chalupa hájnika ). Veľmi sa im zapáčila , nebola jako všetky ostatné v dedine. Vyšla Hanka porozprávala sa s deťmi. Utíšila Janka ( ktorý plakal lebo ho brat vyhrešil) potom ich zavolala ku schodom a doniesla im placka. Deti to s chuťou zjedli , porozprávali čo tu robia a koho sú deti a vybrali sa domou. Sotva sa stratili pred jej očami bežali naspäť jako vyplašené kurčatá , báli sa od jazdca. Bol to Artuš prišiel k chalupe.. Hanka ho však nechcela ani vidieť , povedala mu že Michal nie je doma a s ňou nemá čo hovoriť. A zašla do chalupy. Artuš chcel ísť za ňou no najprv uviazal svojho koňa o konár javora. Potom keď podišiel k dverám oni boli zatvorené na zámok. Prešiel popod všetky okná , no dnu sa nevedel dostať ( ani nechcel liezť ) a ani ju nevidel. Potom kôň odtrhol konár stromu si na ňho sadol a odišli. Keď boli pri potoku začuli iba hlas ktorý sa smial .. ( bola to Hanka).

Večer , keď sa Michal vrátil Hanka sedela na schodoch .. Nechcela povedať Michalovi nič o Artušovy. A keď sa vypytoval čo stvárala celý deň bolo mu čudné že nič zvláštne a opýtal sa čo sa stalo javoru. Ale jazyk sa mu plietol ( bol opitý ) a Hanka sa na ňom iba usmiala.
9.
Celé sa to začína piesňou o poľovačke. Potom autor opisuje jeseň. Aké má krásy : lístie je farebná a s tým skrášľuje okolie, na poliach je žatva, a na horách poľovačka...
A presne takáto poľovačka sa chystala aj v hore kde slúžil Michal. Mal prísť Artuš , majiteľov syn, so svojimi druhmi a sluhami na poľovačku.
Najprv dostal Michal list od úradníka , napísal mu : Budúci dedič Artuš sa chystá na poľovačku , a aby sa všetko pripravilo tak , aby niečo istotne ulovil ( aby nemal hanbu ). Tak Michal a aj ostatní hájnici museli rozpustiť psy aby ukázali lovcom kde sú jelene. A k tomu ešte vyrozprávať Artušovi a jeho druhom kde majú loviť. Aj mu to niektorí povedali , ale Michal nie.. On si myslel , že pán nemá rad keď mu radia a tak radšej čušal.
Artuš aj ostatní nič neulovili kým jeden pes nezaštekal.. Artuš hneď aj vystrelil a každý si myslel , že už majú obeť , no Artuš netrafil. A odišiel späť na miesto kde stanovali. Ale Michal nasledoval jeleňa a chytil ho.. Bežal pre pomoc k strelcom a spolu s nimi doniesli jeleňa k Artušovi. On bol nahnevaný , že bez neho ulovili. No pochválil zver aj keď nie s radosťou. Ale další hájnik Habáň , ten povedal že je to už stará skrútená zver.. A že neďaleko je ešte väčšie hostina než u nich. Potom sa rozzúrene Artuš pýtal kto je hájnikom v tej oblasti. Čajka sa hneď priznal , že on. Habáň však pokračoval , vyrozprával jako to tam Michal všetko pozná a jako ho má zver rada atd. A doložil , že o tom nikomu nič nepovedal aby sa im nelovilo ľahšie. A aby sa len jemu podarilo uloviť.. A potom Artuš zistil , že Michal ulovil zver a dobe sa pohádali.( Artuš mu aj dal jedno zaucho)
Potom sa opäť všetci vybrali na lov.( Okrem Michala). Vtedy sa už podarilo viacerým uloviť medzi inými aj Artušovy a tak sa skončila slávna poľovačka. Potom sa vrátili na miesto kde utáborili a nasledovala oslava.
Všetci pili a veselili sa.. zabával ich súboj jalovice a líšky ( vyhrala jalovica). Potom jeden z nich Grapa začal vysmievať Klocka , že ulovil capa.( Klocka si myslel , že to je vážna vec a tak ho zosmiešnili ešte viac , ešte mu aj veniec uplietli aj dva krát zatrúbili)
Čajka medzi nimi nebol ustlal si neďaleko a ľahol si.

Habáň sa chcel prihovoriť Michalovi , no nevedel jako ale keď už všetci driemali tak sa odvážil.
Hovoril mu aby mu doniesol oheň do fajky , ktorá mu vyhasla. Michal sa však ani nepohol. Potom si Habáň spomenul , že v ten deň je Michala a všetkých zobudil aby predniesol prípitok. Prial mu všetko dobré do života a aj o Hanke sa zmienil.. No , Michal vedel , že to nie je úprimné a skoro sa pohádali , ale potom ich ostatný rozdelili.. A v tom spoza kríkov vyskočil jeleň ( desaťparožiak). Artuš chcel aby ho ulovili a kedže všetci boli opitý povedal Michalovi aby ho lapil. On nechcel , ale keď sa mu Artuš vyhrážal musel. Medzi tým bola Hanka doma a šila. Veľmi sa strachovala o Michala , ráno sa aj pohádali aby nešiel na poľovačku.. A zrazu počula veľký hluk...
Keď všetci šli za Michalom naháňať jeleňa , Artuš to využil a išiel do chalupy za Hankou. Jako vždy podišiel k chalupe , no tentokrát bola otvorená vošiel.. Začal Hanku obťažovať ona sa bránila.. Vybehla do pitvora z klina vzala záražec , on išiel za ňou. Hanka ho varovala aby ju nechal ale on nie.. A tak sa ubránila - zabila ho...
Michal , keď videl , že sa Artuš niekde vyparil , hneď bežal k chalupe.. Tam už len našiel Hanku ležať na prahu ( ktorá o sebe skoro nevedela) a v pitvorci Artuš mŕtvy.
Hanka mu všetko vyrozprávala , že už nie prvý raz to bol Artuš a že ho zabila.. Ale že ho ani raz nepodviedla. Ale nechcela aby ju ľutoval a ospravedlňovala sa mu , že mu stupila meno...
Potom jej Michal povedal aby prisahala , že ho bude kryť vo všetkom čo vykoná . Ona ani nevedela o čo mu ide ale prisahala...
Keď prišli druhovia Artuša , Michal sa hneď priznal , že Artuš si chcel získať jeho ženu a tak ho jednoducho zabil. Pretože nik nemôže siahnuť na jeho ženu.. Hanka si len vtedy uvedomila na čo vlastne prisahala.. Všetci len stáli a nemali slov. Iba Háňa sa zas ozýval - že už mu niekto musel ukázať , že všetko nemôže ani pánov syn. Ale Michal im hovoril , že bol prinútený , no aj tak sa na druhý deň sám priznal na súde.
10.
čajku zavreli do väzenia. Hanka bola celkom sama v lese a tak sa rozhodla , že sa vráti k rodičom. Už bola na ceste do dediny , ale veľmi sa bála ľudí ( jako ju príjmu) bála sa aj otca , že ju zbije. A tak sa radšej skryla. ( Predstavovala si , že ju chytia jako zbojníkovu ženu , že ju zoberú k otcovi , ktorého sa veľmi bála) Nakoniec však predsa len prišla do rodičovského domu. Bola doma len mama. Tá ani nechcela veriť tomu čo sa dopočula od susedky.. Prišiel z hory jej otec , dobe jej vynadal , že jej hovoril aby sa za ňho nevídala ..

Matka s ňou síce držala , ale nakoniec dala za pravdu Števovi ( jej otec) , že mala pytačov z rôznych miest ale ona sa chcela vydať iba za takého Michala. Potom prišlo predvolanie na súd a Hana musela ísť svedčiť. Veľmi sa bála ale nakoniec prísahu neporušila ( aj keď jej srdce umieralo). Otec jej zas a zas iba vyčítal prečo sa musela vydať za takého. A keď ho Hanka začala brániť pred otcom on ju chcel vyhodiť z domu , už už sa tak stalo keď zakročila jej mama.
Zomrela jej mama. Hanka bola veľmi neštastná , smútila za matkou. Otec ju však obvinil , že to kvôli nej musela zomrieť jej mama natoľko sa trápila. A že pomaly pôjde za ňou i on. Že o všetko ona a jej muž zapríčinili.
Na to sa Hanka zobrala a v zime sa potulovala aj o rozum, prišla.
11.
Michal bol privedený na súd. Presne po roku čo sa stala vražda. To skúmali , všetka dôkazy , predvolali svedkov. Ale nejako nechceli Michalovo veriť. Potom prišla Hanka a priznala sa.
12.
Hanka spieva o svojom žiali. Oko jej chýba matka , ako strašne miluje Michala.
13.
Michal išiel do lesa a bola veľká tma. No, on veľmi poznal každý kút lesa takže nemal mať prečo strach. Bolo veľmi zlé počasie - bola víchrica. Jako si tak vykračoval.. uvidel jeden koč. Pomyslel si , že na to aj tak doplatia tí koči pretože cez rieku nevedie prejsť. Rieka strhla most. Potom si však uvedomil , že nemôže pozerať jako sa iný ženú do záhuby a začal kričať na kočiša. Kočiš zastal , no všetci si mysleli , že ich napadli zbojníci. Potom povedal kočišovi Michal aby sa len pozrel pred seba , ešte kúsok a už by boli v rieke. Kočiš mu ďakoval a aj pán si ho zavolal ku koču. A Michal ho hneď spoznal. Starý Villáni. Pán mu chcel dať za vďaku peniaze no on nechcel. Potom sa mu predstavil.. Tak sa opýtal čo od neho chce.. Michal ho prosil , že ak sa mu chce zavďačiť nech mu a jeho žene odpustí. Villáni súhlasilo...a aby pre ostatné prišiel k nemu.
14.
Pieseň hviezd.
15.
Zas sa opisuje hora v Podvrší. Pokoj , krása a chalupa z ktorej vyšla Hanka. Modli sa k obrazu Márie Panny. Potom vyšla zas , v náručí dieťa drží.. kojí, kŕmi...Potom príde Michal z lesa , je skoro a už je doma. Sedia na schodoch radujú sa z Dieťaťa ( Janíčko sa volá) Opäť si žijú šťastne jako pred tým...

ZBOHOM :
Celé dielo sa končí pozdravom. Autor pozdravuje lesy, hory a dáva im zbohom...