Kompozícia
jeden celok

Obsah:
Bola noc. Svietil veľký a okrúhly mesiac. Kaplán Červenák sa vracal z Búrneho do Rozkaloviec, kam chodieval skoro každý deň k pánovi dekanovi Veselému. Ľudia si pošuškávajú, že tam chodí kvôli dekanovej dcére Aničke. Vždy spolu filozofovali. Ale otec bol na dcéru prísny a keď odbila desiata hodina, Anička musela ísť spať. Vždy sa aj Červenák pobral domov. Anička mu rozprávala o farárovi, ktorý straší pri skalke vždy o dvanástej. Vraj zabil dieťa a to sa teraz plazí za ním, pretože keď ho zabil, ešte nevedelo chodiť. Červenák tomu nechcel veriť, ale pre istotu sa vybral domov, aby o dvanástej nebol pri skalke. Cez horu išiel rýchlym krokom a mal pocit, že ho niekto sleduje. Keď začal bežať, zdalo sa mu, že niekto beží zároveň s ním. Blížila sa dvanásta a on vedel, že ku skalke príde akurát vtedy. Ale nechcel zastať a prečkať polnoc v lese, lebo sa bál, že farár si ho nájde aj tam. Červenák sa blížil ku skalke. Videl, že sa tam niekto hýbe. Zazrel vysoký farársky klobúk a dlhy čierny kabát. Človek sa zohol. Červenák si pomyslel, že hľadá kameň. Postava sa však znova pohla, začala bežať, až zmizla z Červenákovho dohľadu. Kaplán sa v hrôze zvrtol a rozbehol sa opačným smerom. Prebehol horou a do rána sa túlal okolo búrneho. Domov sa vrátil len ráno. Chcel si ľahnúť do postele, ale tam spal dekan Veselý. Pri obede sa rozprávali so šéfom o tom, že vraj videl farára pri Skalke. A tak sa vrátil zadychčaný a bledý a žiadal o nocľah. Ale pohrozil mu, aby o tom ani nemukol. Kaplán sa začervenal a mlčal.