Tvorba Jozefa Miloslava Hurbana

Bol stúpencom idey slovanskej vzájomnosti Jána Kollára; prednášky, básne i prózu písal v bibličtine, tradičnej spisovnej češtine. Svojou publicistickou a literárnou tvorbou obhajoval práva Slovákov proti maďarizácii.

V roku 1839 podnikol cestu do českých krajín, ktorú literárne spracoval v národnej a slovansky angažovanej reportáži Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách (1841). Ako prvý použil spisovnú slovenčinu vo svojom almanachu Nitra - Dar drahím krajanom slovenskím obetuvaní (1844). Skúsenosti z činnosti pre ľudí uverejnil v roku 1846 v práci Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných. V tom istom roku vydával prvý slovenský literárnovedný časopis Slovenské pohľady na vedy, umenie a literatúru .

Jeho literárne dielo tvoria básne (Piesne nateraz...), prózy s historickou tematikou, postrehy o dobovom slovenskom živote, nedokončený Životopis Ľudovíta Štúra (1881-1884), ktorý vychádzal v Slovenských pohľadoch a Rozpomienky na revolučné roky 1848-49. V období slovenského literárneho romantizmu sa o rozvoj literárnej vedy výrazne pričinil J. M. Hurban rozsiahlou literárnohistorickou štúdiou Slovensko a jeho život literárny, ktorá vychádzala na pokračovanie v Slovenských pohľadoch (1846, 1851-52) a literárnokritickými prácami, napr. Obozrenie novejších literatúr slovenských. Zaujímavé sú jeho príspevky, Prítomnosť a obrazy zo života tatranského (1844) a Prechádzka po považskom svete (1844), ktoré patria do žánru cestopisnej prózy. V rokoch 1863-75 vydával ďalší slovenský časopis Cirkevné listy.
Medzi jeho, už spomínané, postrehy o dobovom živote patria satiry Korytnické poháriky, Slovenskí žiaci a Od Silvestra do Troch kráľov).

Medzi prózy s historickou tematikou sa radia napríklad Svadba krále velkomoravského, Svätoplukovci aneb pád říše Velkomoravské, román Gottšalk a historická povesť Olejkár.

V románe Gottšalk autor odsudzuje nemecké pokresťančovanie Slovanov. Slovanské knieža Gočalko opúšťa svoju pohanskú rodinu a ožení sa s dánskou kresťanskou princeznou. Pod ponemčeným menom Gottšalk šíri kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi a tým vydáva slovanské kmene Nemcom. Nakoniec ho zabijú jeho vlastný krajania. Autor odhaľuje stránky kresťanstva a pohanstva. Pri kresťanstve vyzdvihuje humanistický základ ale odcudzuje metódy akými sa šírilo. V pohanstve si cenní voľnosť, demokratizmus.

Dej historickej povesti Olejkár sa odohráva v Trenčíne a jeho okolí za čias Matúša Čáka Trenčianskeho. Začína sa v búrlivej a tajuplnej noci roku 1299. K trenčianskemu zlatníkovi prichádza tajomná postava olejkára Hrabovca. Olejkár sa zo žiarlivosti a malichernosti dá dokopy so zlatníkom, ktorému pripravuje jedy na odstránenie Matúša Čáka Trenčianskeho a jeho prívržencov. Ale ich úmysly odhalí Vít, ktorý chce pred ich pomstou utiecť s milovanou Ľudmilou do Čiech. vtedy sa odhaľujú osudy a tajomstvá jednotlivých postáv. Hrabovec spoznáva svoj omyl, na súde sa kajúcne priznáva a odhalí svoju minulosť. Kedysi ľúbil zlatníkovu sestru a mal s ňou aj syna, ale jeho bohatá zemianska rodina so svadbou nesúhlasila. Zlatníkova sestra spáchala samovraždu. Venoval sa liečiteľstvu. Syna dal do výchovy chudobnej žene. Neskôr sa oženil s bohatou Miladou a mali dcéru Ľudmilu. Keď Vít dospel zobral si ho za pomocníka. Vít sa zaľúbil do Ľudmily a v závere prichádzajú na to, že sú súrodenci. Zlatníka odsúdili na smrť, Hrabovec bol omilostený. Vít vstúpil do Matúšových služieb, Ľudmila s jej mamou sa uchýlila do kláštora.