Ideový rozbor

V tomto diele autor rozoberá vtedajšie dobové, nie len národné problémy (niektoré sú spomenuté v časti Konflikty), na obyvateľoch Bruchoslavíc. Kritizuje meštiactvo a odporcov slovenskej idei. Chce aby ľudia robili viac pre prospech svojho národa a nielen sa starali sami o seba. Taktiež hovorí, že Slováci potrebujú vlastný jazyk a na čelo sociálneho génia a nie iba teológa, pretože dovtedy budú vo svojej národnosti iba nedonosenci.

Štýl a kompozícia

Toto dielo môže byť poviedka alebo novela, všetko závisí od toho ako ho vnímame. Ja osobne sa prikláňam k novele - epický žáner stredného rozsahu. Pre novelu sú charakteristické znaky: málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalosť a dej odráža každodenný život. Leitmotív a zvrat patria k najpodstatnejším požiadavkám novely. Kniha má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie (prívrženci poviedky tvrdia, že dej môžeme rozdeliť na dva hlavné motívy – kritika spoločnosti, láska). Má 10 kapitol. Dej kulminuje, vrcholí v predposlednej 9. kapitole. Opisné zložky sú potlačené. V stavbe často používa priamu reč postáv, polopriamu reč (Šúplatove myšlienky o Ľudmile) a nevlastnú priamu reč (reč postavy je včlenená do pásma rozprávača). Celý dej sa sústreďuje na istú, udalosť, ktorú uzatvára zvláštny, náhly zvrat na konci. Autor je dobrým, vtipným rozprávačom. Jeho prejav pripomína kazateľský štýl. V tejto satirickej novele používa situačnú komiku (veľký zvrat v krátkom časovom období). Jazyk je bohatý na jazykové prostriedky, autor používa rôzne skomoleniny z nemčiny, latinčiny, maďarčiny, francúzštiny.

Štylistické prostriedky

Dialektizmy: skučko (lakomec), odcokať (odohnať)
Epitetá: líca časom poorané
Metafory: päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína
Prirovnanie: zuby má pekné čierne ako havran, škaredý ako noc, skákal ako cap, na zálety ako krahulec zo svojho hniezda vyletieť
Zdrobneniny: frajlička, Ilonôčka
Personifikácia: slnko sa smialo
Archaizmy (skomoleniny): veksľa, lutria, kasíno, kaput, šlumpa, zacietať, burnusy, neslačíme
Cudzie slová: ebugatta, ad animam, fraile meine, geist, rathaus, ecce aká to novitas, solem
Autorské komentáre: "Tak je páni moji a panie moje, prosím za odpustenie. Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom kasíne..."
Citoslovcia: ach, hm, eh, hehehe

Vlastný názor

Toto dielo určite nepatrí medzi najlepšie a najvtipnejšie, aké som kedy čítal. Napriek tomu ma autor ma zaujal nielen humorom, vtipom, satirou, ale aj jazykovým štýlom, ktorý použil. Napríklad opis Šúplatu: (21) "Pán Šúplata sedel pred zrkadlom, a my, aby sme sami nemuseli opisovať nášho Ďorďa, postavíme len to zrkadlo pred láskavé čitateľstvo, aby ho samo vidieť mohlo. Ale zrkadlo musíme opísať. ". A naopak, nepáčili sa mi dlhé, občas podľa mňa zbytočné dialógy a výber slov, aj keď zapadal do vtedajšej aktuálnej doby. Autor použil mnoho archaizmov a cudzích slov (skomolenín), ktorým sa dnes dá ťažko rozumieť a rušia môj celkový dojem z diela. Myslím si, že túto novelu písal so zámerom vtipne a zrozumiteľne skritizovať spoločnosť, ktorá si mala po prečítaní uvedomiť svoje chyby, čo bolo dosť naivné, no môžeme im (Hurbanovi, Štúrovi...) ďakovať za ich snahu. Ich knihy nemali okamžitý účinok, no ten dlhodobý je naozaj fantastický. Máme vlastný štát, jazyk, zachránili nás pred pomaďarčením. Obdivujem spôsob ako vykreslil vtedajšiu mamonársku a klebetnícku dobu - s ľahkosťou a veľmi vtipne. Tak, ako v ostatných novelách, aj v tejto sa mi páčil náhly zvrat na konci a tiež šťastný koniec. Dobro vyhralo a zlí boli potrestaní.

Citáty

(1) Hurban, Jozef M.: Od Silvestra do Troch kráľov; Bratislava, TATRAN 1975, s.177.
(2) Tamže, s.129.
(3) Tamže, s.129.
(4) Tamže, s.172.
(5) Tamže, s.130.
(6) Tamže, s.128.
(7) Tamže, s.129.
(8) Tamže, s.134.
(9) Tamže, s.136.
(10) Tamže, s.136.
(11) Tamže, s.148.
(12) Tamže, s.136.
(13) Tamže, s.163.
(14) Tamže, s.145.
(15) Tamže, s.177.
(16) Tamže, s.143.
(17) Tamže, s.156.
(18) Tamže, s.168.
(19) Tamže, s.131.
(20) Tamže, s.151.
(21) Tamže, s.144.
(22) Tamže, s.150.
(23) Tamže, s.141.
(24) Tamže, s.195.
(25) Tamže, s.129.
(26) Tamže, s.130.