referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Jerome David Salinger: Kto chytá v žite
Dátum pridania: 13.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bettka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 138
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 5m 0s
Pomalé čítanie: 7m 30s
 
Lit. druh: epika
Lit. žáner: psychologický román o hľadaní (a nachádzaní) ľudských hodnôt

Téma: vzbura mladých ľudí (v Amerike) voči spoločenským konvenciám a konzumnému svetu dospelých

Jazyk: román je písaný hovorovým jazykom –násťročných vrátane vulgarizmov. Rozprávanie obsahuje množstvo dialógov, vnútorných komentárov rôznych situácií a prejavov ostatných

Prostredie: príbeh sa odohráva od prostredia súkromnej strednej chlapčenskej školy Pencey v štáte Pennsylvánia cez new yorské bary a hotely až po Holdenov domov
Kompozícia: román je rozdelený na 26 číslovaných kapitol, príbeh je rozprávaný v 1.osobe(ja-rozprávanie) hlavnou postavou Holdenom Caulfieldom

Hlavné postavy:

Holden Caulfield- 16-ročný predstaviteľ všetkých mladých Američanov, mladý, drsný a citlivý zároveň, čudák, má rád deti, pije, fajčí, klame, nerozumie si so spolužiakmi ani s profesormi, sukničkár, ale čaká na tú pravú lásku, nechce sa mu učiť – vyhadzujú ho z jednej školy za druhou, jeho správanie a konanie predstavuje prevrat americkej dospievajúcej mládeže
Phoebe- Holdenova mladšia sestra, má ju veľmi rád
Allien- Holdenov o 2 roky mladší brat, ktorý zomrel na leukémiu, no Holden sa s ním často rozpráva vo svojich myšlienkach
D.B.- starší brat Holdena, ako vojak zažil 2.svetovú vojnu. Vrátil sa domov obratý o všetky ideály. Je talentovaným spisovateľom, ale ako mnohí iní obetoval ideály a odišiel do Holywoodu za slávou a pôžitkami.

Vedľajšie postavy:

Robert Ackley, Stradlater- Holdenovi spolužiaci z Pencey; pán Antolini, Spancer

Dej:

Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse spred roka. Začal dňom, kedy ho vyhodili z Pencey, pretože prepadol zo 4 predmetov. Nie je to prvá škola, z ktorej ho vyhodili. Nemal v láske svojich spolubývajúcich, vlastne nikoho. Po konflikte so Stradlaterom(spolubývajúci), sa rozhodol odísť o 3 dni skôr ako plánoval. Odišiel do New Yorku, kde aj býval, ale nemohol ísť domov, lebo nechcel, aby jeho rodičia zistili, že ho opäť vyhodili zo školy. Tu sa začínajú jeho dobrodružstvá. Ubytoval sa v jednom z hotelov a vyrazil si von do baru. Tu mu však odmietajú predať škótsku, pretože je neplnoletý. Spoznáva 3 mladé slečny, s ktorými sa dá do reči, neskôr aj do tanca. Po čase však zistí, že sú to ,,debilky na kvadrát“, a tak bar opúšťa. Cestou do svojej hotelovej izby stretol pasáka, ktorý mu ponúkal na noc spoločníčku. Holden bol taký unavený, že napokon súhlasil, čo neskôr oľutoval. Keďže nemal náladu, služby tejto dámy nevyužil, ale zaplatiť za ňu aj tak musel. V hoteli bol Holden osamelý, preto sa rozhodol, že sa stretne so svojou kamarátkou Sally. Spočiatku si o nej myslel, že je celkom inteligentná, lebo vedela toho dosť o filmoch, divadle.. Ale opak bol pravdou. Sally bola však veľmi pekná, čo Holdena utešovalo. Šli spolu do divadla, lebo ona milovala divadlo. Holden opovrhoval filmom, hercami, divadlom.. Po predstavení sa išli korčuľovať a potom šli do kaviarne. Tu Holden navrhol Sally, aby s ním odišla. Ona však jeho návrh rázne odmietla.

Na vyplnenie voľného času sa stretol Holden s bývalým spolužiakom, ktorý vynikal svojím vysokým IQ. Holden sa ho vypytoval na jeho sexuálny život a ženy. On však na neho nemal náladu, a tak odišiel.

Nakoniec sa rozhodol, že pôjde navštíviť svoju milovanú sestričku Phoebe. Prišiel v noci, lebo sa nechcel ešte stretnúť so svojimi rodičmi. Posadil sa k nej na posteľ a ona sa zobudila. Povedala mu, že rodičia nie sú doma a Holden si hneď vydýchol. Phoebe vycítila, že ho opäť vyhodili zo školy a bola z toho veľmi smutná. Holden si od nej požičal nejaké peniaze a odišiel. Prichýlil ho bývalý profesor Antolini, ktorý mu dohováral o zmysle života: "Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.“

Holden prespal u Antoliniho, ale prebudil sa na to, ako ho Antolini hladí po hlave, preto sa radšej zbalil a odišiel. Pred svojím odchodom sa chcel ešte stretnúť s Phoebe. Tá však prišla na ich rozlúčku s veľkým kufrom, kde mala svoje veci. Chcela s ním odísť. Holdenovi sa to však nepáčilo, a preto jej sľúbil, že ani on nikam neodíde. Šli spolu do zoo a na kolotoče a spoločne sa vrátili domov. Dielo sa končí vetou: "Nikdy nikomu o nikom nerozprávajte. Lebo vám potom bude každý chýbať.“

Recenzia:

Tri dni blicovania pred odchodom domov sa stali pre neho školou života tak, ako školy nikdy predtým. Profesori a profesorky mu nenaliali do hlavy toľko skúseností ako newyorská prostitútka Sunny a jej pasák. Práve New York sa stal Holdenovým triednym profesorom. Jeho sestra Phoebe bola pre neho najlepším psychológom, veď práve po rozhovoroch s ňou sa dokázal vrátiť do krutej reality – domov. V škole síce neprospieval, no prekvapujúco oplýval morálnymi vlastnosťami a dôvtipom.

Holdenov sen o živote:

"Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka? Tak ja by som chcel...“
"To má byť Keď raz človek niekde v žite stretne človeka!“ povedala Phoebe. "o je báseň. Od Roberta Burnsa.“
"Myslel som, že je to Keď raz človek niekde v žite chytí človeka,“ povedal som. "Proste, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, ktorú by som fakt rád robil. Viem, je to bláznovstvo.“
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.