Ani bratovi pekný dom nezávidia, zmierili sa i s Iľou všetci.“
V Ťapákovcoch Timrava spracúva tému charakteristickú pre druhú vlnu slovenského realizmu: „Rodovú nehybnosť, lipnutie na starootcovských zvykoch, ospanlivú mlčanlivosť a nepodnikavosť patriarchálne žijúcej rodiny, vyrušovanej z lenivého pokoja jedovatým, zúfalo režúcim šľahaním zmrzačenej sestry a vôľou mladej, energickej ženy, líči neobyčajne podarená kresba z ľudu Ťapákovci.“ (I. Menšík: Črty zo slovenskej literatúry)
Charakteristické pre štýl autorky je, že osoby viac charakterizuje ako opisuje, a robí to priamo (napríklad prívlastkami za menom: Anča – zmija, Iľa - kráľovná) aj nepriamo – vlastnosti postáv vyplývajú zo spôsobu ich reči, z ich konania.
Zastaralý spôsob života charakterizujú Ťapákovci; nechcú meniť starootcovské obyčaje, sú spokojní aj s tým, že žijú šestnásti v dome. Nástup nového, modernejšieho spôsobu života symbolizuje Iľa. Je pre ňu náročné niečo vylepšiť, rozvíjať sa, v starom prostredí. Anča – zmija je navonok zádrapčivá, ale vnútri citlivá a nežná, preklínajúca svoj osud. Je to jedna z najtragickejších postáv v slovenskej literatúre.