Jozef Gregor sa narodil 17. 10. 1874 v Tajove, v rodine otca obuvníka a matky sedliačky. Dostal sa do opatery k starému otcovi, kde pochopil mravné a sociálne hodnoty. Študoval na strednej meštiackej škole v Banskej Bystrici a v Kláštore pod Znievom. Potom pôsobil ako učiteľ, ale kvôli nezhodám s vrchnosťou pre jeho národné presvedčenie, v roku 1898 odišiel do Prahy študovať na obchodnej akadémii. Pôsobil aj v spolku Detvan. Po návrate pracoval ako úradník. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou (literárne činná ako Hana Gregorová). Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval. Vrátil sa do Martina v roku 1919. Zomrel v roku 1940, pochovaný je v rodnom Tajove.
Prozaickú časť Tajovského tvorby tvoria najmä poviedky, črty a príbehy. Debutoval poviedkami Na mylných cestách. Vydal zbierky poviedok a čŕt Omrvinky a Z dediny – dej sa sústreďuje okolo jednej postavy alebo príbehu. Sem patrí aj „starootcovský cyklus“ – poviedky Žliebky, Starého otca rozpomienky, Horký chlieb, Na chlieb, Čarodejné drievice, Ferko, Jastraby, Prvé hodinky,.. Vo vývinovom období tvorby (do roku 1904) sa prejavil ako portrétista – vykresľoval postavy vo vzťahu k sebe aj iným. Podával nový obraz dediny, zobrazoval sociálnu skutočnosť (Apoliena, Maco Mlieč). Vo vrcholovom období tvorby (1908 - 1914) sa venoval spoločenskej problematike, jednotlivcom, prejavil súcit s trpiacimi (Mamka Pôstková) a zhovievavosť k slabostiam (Umrel Tomášik). K poprevratovej tvorbe zaraďujeme súbor próz Obrázky z Ruska.
Významnú časť Tajovského tvorby tvorí dráma. Zaslúžil sa o jej očistenie od dekoratívnosti, dal jej nový rozmer. Najvýznamnejšie hry: komediálne ladený Ženský zákon, vážne hry s dramatickými konfliktmi Nový život, Statky – zmätky, jednoaktovky Matka, Tma, Hriech, V službe. Po roku 1918: Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina.
Tajovského zaraďujeme do druhej vlny slovenského realizmu. Počas jeho života ho nazývali „tupiteľ národa“ kvôli jeho prenikavej kritickorealistickej metóde. Do literatúry uviedol postavy a problémy zo sveta nejbiednejších. Útočil na slovenskú pasivitu, národnú nevyhranenosť, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelanie. Svojou tvorbou rozvinul žánre poviedka, črta a dráma.
Poviedku Maco Mlieč môžeme rozdeliť do troch častí:
1. Rozprávač – autor sa stretáva s Macom Mliečom a začnú sa rozprávať. Mliečnik slúži u gazdu od detstva. Rozprávač ho nabáda, aby si zrátal, koľko peňazí si odslúžil.