Útvar: humoristicko - satirická poviedka
Námet: Zobrazenie morálneho a hmotného úpadku zemanov.

Téma:

hlavná: Vzťahy medzi vrchnosťou a ľudom.
vedľajšia: Čistá láska medzi Katrenou a jej mužom.

Idea: Zemania nemôžu byť vedúcou silou národa.
Časopriestor: dej sa odohráva na jarmokoch, v krčme, v dome gazdu Juráňa, v Domaniciach, od zoznámenia Ondreja a Aduša po smrť a pohreb báčika z Chochoľova
Konflikt: Ondrej Tráva – Aduš Domanický
Významové zafarbenie diela: humorné

Postavenie autora v diele: rozprávač

Kompozícia: 6 častí:

I. časť – Obrazy z trhu a krčmy v Podhradí.
II. a III. časť – Nocľah v Domaniciach, sen.
IV. časť – Ondrej Tráva u pána Domanického.
V. časť – Prehliadka dvora, stajne, sypárne.
VI. časť – Pri zemianskych hroboch. Na jarmoku v Zámostí.

Postavy:

Ondrej Tráva:

- Tráva – prispôsobivý človek, „ako tráva vo vetre“
- gazda v Kameňanoch, potom kupec
- protipól Aduša
- skromný, činorodý
- býva so synom a jeho ženou
- málokedy býva doma, väčšinou je na jarmokoch, chodí nielen do blízkeho okolia ale i po druhých vidiekoch –> pozná ho veľa ľudí
- ľudia ho vychvaľujú, že je dobrý človek, s ktorým sa dá dobre obchodovať, lebo nie je lakomý
- v obchodovaní vie byť krutý
- páči sa mu Katrena Juráňová

Aduš Domanický:

- Domanický – človek, ktorý doma nič nemá
- zeman
- gazda, ale nevie gazdovať
- má syna
- stále sa niečím chvastá
- opis: Okrúhly klobúčik s kosou tetrovčou sedel nad uchom, ponad ktoré boli vlasy sčesané, že zakrývali celé sluchy. Fúzy, vykrútené pyšne dohora, oči sa ligotali, ústa usmievali – vôbec pán Aduš nemá páru v celom jarmoku.
- záporná postava
- lenivý, ľahkovážny, pyšný
- v závere sa mení na lepšieho človeka
- Diana – jeho pes
- Žofka – jeho žena
– veselá, pekná
– dcéra pána Potockého
– Eva a Adam – manželia, jej sluhovia, platí ich pán Potocký
- báčik – brat jeho mamy
– bohatý dekan na fare v Chochoľove

manželia Juráňovci:

- mladí manželia
- majú sa radi
- žijú v chudobe, ale sú šťastní

Obsah diela:

I. časť:

Ondrej Tráva chodil po jarmokoch, kupčil a bohatol. Spoznával veľa ľudí, ale nepamätal si ich mená. Raz k nemu na jarmoku prišiel valach, aby ho pozdravil. Ondrej si nepamätal jeho meno, a tak si iba tipol, že sa volá Ďuro. Valach mu pripomenul, že sa volá Mišo. Ďuro je ich bača. Spomenul, že odkedy Ondrejovi predal vlnu, sa nevideli. Ponúkol mu, nech sa u nich na salaši zastaví po ďalšiu vlnu. Ondrej mu sľúbil, že určite príde. Ondrej vedel dobre obchodovať. Zo všetkých jarmočných známostí mu najlepšie zostal v pamäti pán Aduš Domanický. Vídal ho na každom jarmoku, ale nezoznámil sa s ním, ani jeho meno nevedel, lebo s ním ešte neurobil žiadny obchod. Zoznámili sa pred rokom na Ondreja v Podhradí na jarmoku. Ondrej predával valaské súkno. Hneď ráno videl upraveného pána Aduša, ako si všetko obzerá, ale nič nekupuje. Od pernikára si chcel kúpiť veľa perníkov, ale keď videl, že pernikár nechce upustiť z ceny, kúpil ich len zopár. Keď sa jarmok skončil, niektorí odišli domov, niektorí išli do hostincov a krčiem. Ondrej išiel do jedného hostinca. Tam za stolom sedel pán Aduš s priateľmi a vychvaľoval svojho psa, Dianu, že chytila diviaka za ucho a skroteného ho doviedla domov. Priatelia mu ale neverili a smiali sa mu. Ondrej sa tiež usmieval, ale Aduš sa na neho oboril, a tak sa radšej od neho odvrátil. Krčmár Mayer sa do toho nestaral, lebo si vážil oboch zákazníkov rovnako. Obaja mu totiž robili dobrú tržbu. Ondrej si všimol že Adušov vzhľad sa zmenil.

Pán Aduš nemal známy klobúk na hlave – sedel na ňom alebo on sám, alebo niektorý z priateľov. Košeľa ukrčená, mašľa zatisnutá k pravému uchu. Vlasy neboli začesané na sluchy, ale vyčnievali, ako sa ktorému páčilo, každý v inú stranu.

Aduš vychvaľoval aj svoje kone, ktoré kúpil za dobrú cenu v Dunajci. Postupne ľudia z krčmy odchádzali, lebo sa stmievalo. Pri Adušovi zostal len jeden priateľ, ale aj ten sa už chystal odísť. Radil Adušovi, nech už aj on ide, lebo netrafí domov kvôli tme. Ale Aduš mu povedal, že jeho kone trafia, aj keď im oči zaviaže. Chcel, aby ešte dopili fľašu. Ale jeho priateľ Pepo odmietol a odišiel. Aduš si sadol k Ondrejovi. Hovorili o báčikovi z Chochoľova. Ondrej ho poznal, lebo od neho kúpil päť vozov kapusty a vyše päťdesiat mier jačmeňa. Aduš mu povedal, že aj on má od báčika jačmeň. Chcel ho predať Ondrejovi. Ondrej po dlhom prehováraní nakoniec súhlasil, že kúpi sto meríc. Aduš mu sľúbil, že jačmeň dá odviezť svojimi koňmi a vozmi. Zavolali krčmára, aby bol svedkom toho, že sa dohodli a Ondrej dal Adušovi desiatok, závdavok. Dohodli sa, že Ondrej príde po jačmeň na druhý deň. Kúpu hneď oslávili oldomášom.