Útvar: kritická poviedka z dedinského prostredia

Kompozícia:

- je chronologická
- vonkajší dej poviedky (konflikt Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej (tragédia Anče), navzájom sa prelínajú

Konflikty:

Ťapákovci – Iľa
Iľa – Paľo
Anča – Mara Fuzákovie

Postavy:

Ťapákovci: 

- žije ich 16 v jednom dome patriarchálnym spôsobom života (4 bratia so ženami a deťmi, Mišo, Anča)

Iľa + Paľo
Anča Hagarcovka + jej muž
Zuza Gungovka + Čakaj
Mara + Ďuro
Anča
Mišo

- Paľo – najstarší, rád žartuje, spáva v stajni
- Hagarcovka – má choré dieťa, neskôr sa však uzdraví, lenivá, je druhá najstaršia nevesta
- Zuza – lenivá, nízka, tučná, má dve deti
- Mara – najmladšia nevesta, má trojmesačného chlapca
- Mišo – najmladší z bratov, mládenec, nešťastne zaľúbený do Katy, slúžky u Židov

- U Ťapákov nie je zvykom, aby sa na všetko odpovedalo. Leniví sú všetci vravieť i myslieť. Tak im je dobre v tom akomsi zabudnutí – hlivení. Ťapákovci len na dvadsiate slovo odpovedajú.

Jano Fuzákovie:

- bratanec Ťapákovcov
- vysoký, pekný, má čierne oči
- Mara – jeho žena, škaredá, vysoká, mladá, chudá

Iľa Ťapáková:

- rodená Jabloncková
- najstaršia nevesta, gazdiná u Ťapákovcov, nemá deti
- jej prezývka - kráľovná
- pyšná, vzdelaná, panovačná, vyvyšuje sa nad ostatné ženy v dome, správa sa, akoby bola z panského a nie zo sedliackeho rodu, s ničím nie je spokojná, silná, sebavedomá, ale doba jej neumožňuje naplniť všetky ambície, všetkým rozkazuje, chce zrútiť staré obyčaje u Ťapákovcov, robí ostatným kázne, usiluje sa zmeniť zaostalý život Ťapákovcov, myslí si, že je pre Ťapákovcov nepostrádateľná, ale mýli sa (keď odíde z domu, jej švagriné ju dokážu nahradiť)

Anča Ťapáková:

- tridsaťročná stará dievka
- mrzáčka – ako desaťročná dostala lámku a odvtedy sa nevystrela, vláči sa na dlaniach a na kolenách => jej prezývka – zmija – „hryzie“ do každého (má jedovaté reči)
- má krásnu tvár, po driek je pekná
- chodila vždy v čiernom, nikdy nebola mladá a pekná, nikdy jej nezávideli
- nešťastne zaľúbená do Jana Fuzákovie
- nemá radosť zo života a nedopraje ju ani iným
- ostatné ženy v dome nabáda k nenávisti voči Ili, chce rozkazovať a chce to, čo nechce Iľa, závidí Ili, pracovitá, je najtragickejšou postavou
- postava rozporného charakteru – vnútri je citlivá a nežná, ale vnútorné nešťastie ju robí navonok zádrapčivou a zlou, vášnivo túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len túžba a bôľ z radosti iných a z vlastného údelu, jej práca (vyšíva čepce pre mladuchy) ju robí ešte nešťastnejšou

•Názov poviedky sa stal symbolom zatuchnutého dedinského konzervativizmu a lenivosti.
•Dielo je kritikou lenivosti, odmietania pokroku, zaostalosti.

Obsah diela:

Nastala jar. Všetko sa budí k životu a hýbe k činu. Len Ťapákovci postávajú na dvore. Nevedia sa rozhodnúť, či majú už začať orať. Vždy práce začínajú v piatok, ale tento deň je streda. Ťapákovci bývajú šestnásti v jednom dome. Matka aj otec už zomreli, a tak sa gazdom stal najstarší brat Paľo. Jeho žena Iľa je gazdiná, ale ostatné švagriné ani Anča s tým nie sú spokojné.

Anča je najnespokojnejšia a k nenávisti voči Ili popudzuje aj ostatné. Ona chce rozkazovať a vždy chce to, čo nechce Iľa. Iľu nemá rád nikto, lebo sa vyvyšuje nad ostatné. Je v obecnej službe, robí babicu. Bola na kurze v Sobote dva mesiace a odvtedy sa správa povýšene, akoby bola nie zo sedliackeho, ale z panského rodu. Nič sa jej odvtedy nepáči, všetkých poučuje a chce rúcať staré obyčaje Ťapákovcov. Chce, aby chlapi opravili studňu, lebo ináč nebude chodiť po vodu. Anča jej hneď odsekne a káže jej, že keď sa jej nepáči, nech odíde a tam nech si rozkazuje.

Napoludnie sa Iľa sťažuje, že je ich chyža malá. Chce, aby sa postavil ešte jeden dom. Anča jej zase odsekne. Vstúpi Jano Fuzákovie, ich bratanec. Pýta sa, prečo sa hádajú. Iľa mu povie, že nikto nevie oceniť, že ona im chce len dobre a oni si to nevážia. Jano sa opýta Paľa, či orali. Jano bol v Zjarčove, zajtra idú pracovať za Záhumnicou. Keď sa Iľa dozvie, že Paľo zajtra nechce orať, povie mu, nech aspoň navozí skaly na nový dom. Jano sa pýta Paľa, či k nim môže prísť Mišo pomôcť s prácou. Paľo súhlasí a Jano ide domov. Iľa sa vyhráža Paľovi, že od neho odíde, ak nepostaví nový dom. Paľo si ju nevšíma, až po chvíli sa jej pokojne spýta, kam chce odísť. Ona chce ísť bývať k otcovi. Paľo jej ale neverí, lebo raz už u otca bola, ale hneď sa vrátila späť, lebo sa jej tam nepáčilo. Iľa ale naďalej trvá na svojom a dáva Paľovi na výber.

„Tak si rozmysli!“ vraví Iľa vypätá. „Rozhodni sa, alebo ja, alebo Ťapákovci! Moje slová sú sväté. Vravím ti zrozumiteľne!“

Paľo jej neodpovie. Iľa odchádza a spomína si, že Ďurovi Úvodovie kedysi dala košom. On by sa ináč zachoval. Iľa ide do komory, rozčúlenie jej ale nedá zaspať. Rozhodne sa, že pôjde slúžiť k pani rechtorke do školy, nech Paľo vidí, čo je to, stratiť ju. Anča ešte sedí v kúte a vyšíva. Celý večer bola rozľútostená. Je taká vždy, keď k nim príde Jano, lebo si spomenie na smutné detstvo. Doktori ju nedokázali vyliečiť a ona by bola radšej mŕtva ako kalika.