Žáner: hrdinská epická báseň
Téma: hrdinstvo ľudu za slobodu
Prostredie: dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor.
Hlavné postavy:
Cisár – Je pyšný a zbabelý
Slovenskí junáci – je to kolektívny hrdina. Predstavujú slovenský ľud, sú hrdí, smelí, obetaví.
Dej: K cisárovi prichádzujú slovenský poslovia, ktorých autor opisuje ako junákov vysokých a zdatných. Praktiky ako napríklad: hlboké úklony, alebo kľananie sa cisárovi sú im neznáme. Prinášajú mierové posolstvo od rady starších, ale zároveň cisára varajú. V ich krajine je hriechom keď, sa niekto nadraďuje nad ostatných, keď im chce vládnuť. V ich krajine sa všetci starajú len o svoje problémy. Ich zvykom síce nie je napádať cudzie vlasti (mierumilovnosť), ale nemajú inú možnosť ak chcú prežiť. Ich nepriatelia si často podrobili ich krajinu a nazdávali sa, že z ich práce budú žiť naveky. Junáci prinášajú cisárovi na privítanie a na znak priateľstva chlieb a soľ. On však ich dary odmieta a odmieta aj ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Pyšným hlasom im povie, že rovnako ich vlasť ako aj všetky krajiny, ktoré povstali v boji proti Rímu, budú dobité, ľud zotročený a mladí junáci odvedení. Posli sa však jeho slov nezlaknú. Práve naopak, hľadia mu rovno do očí, bez strachu. Vytasia meče a akoby jedným hlasom zvolajú „Mor ho!“. Cisár sa zo strachu vrhá medzi svoju družinu. Na povel sa každý vojak chytá zbrane a zrazu je celá slovenská družina obkľúčená rímskymi vojakmi. No posli nepriateľov nepočíitaju a statočne bojujú. Sú si vedomí toho, že ich nepremôžu, ale ak už majú padnúť, tak nech padnú ako víťazi. Junáci bojujú ako kedysi ich dedovia, čo bránili vlasť pred nájazdami a ktorých mená sa stali nesmrteľnými v ľudových piesniach. Posli zomierajú ranení ale bez vydania hlásku, nikdy sa už nevrátia, padli v boji za národ. Stávaju sa morálnymi víťazmi. Po skončeni boja stojí cisár na bojisku, ale nemá dôvod radovať sa. Vidí mŕtvych Slovanov ,ale takisto aj hromady svojich vojakov ležiacich tam bez života.