Antika
Staroveká Grécka literatúra
Od 9. stor. p. n. l. – 5. stor. n. l., vrchol antiky v 5. stor. za vlády kráľa Perikla – podporoval umenie a vedu. Gréci svojím založením boli myslitelia. Kládli dôraz na radostné prežívanie pozemského života a úctu k životu a rozumu. Mali veľa Bohov – polyteizmus, hlavný bol Zeus, sídlo na Olympe. Bohovia, človek a príroda tvorili jednotu. Ideál krásy – KALOKAGATHÉ. Gréci umeniu pripisovali aj očistnú úlohu – KATARZIS (flegmatik, melancholik, sangvinik, cholerik). Pestovali filozofiu – filio – milovať, sofia – múdrosť. Filozofiu delili na materialistickú a idealistickú. Materialisti tvrdili, že najprv bola hmota, až potom myšlienka. Najmenšia čiastočka – atóm, stále v pohybe (PANTA RHEI všetko plynie). Idealisti tvrdili, že najkrajší je svet ideí – myšlienok. (Platón, Sokrates, Aristoteles). Literárne pamiatky starovekého Grécka, najstaršie sú eposy Ilias a Odysea. Ich autor je vraj slepý básnik Homér. Sprostredkúvajú povesti o trójskej vojne.
Trója
K trójskej vojne došlo preto, lebo Paris – syn trójskeho kráľa Priama uniesol ženu Spartského kráľa Menela – Helenu. Agamemnón velí Gréckym vojskám proti Tróji. Achilovi nedal časť svojej korysti, preto už Achiles nechcel bojovať proti Tróji, Achilov priateľ Patraklos si vezme jeho zbroj a zastaví trójske vojsko. Hektor, syn trójskeho kráľa Patraklosa v boji zabije. Achiles pomstí svojho priateľa, Hektora zabije a jeho mŕtvolu vláči okolo tábora. Achiles zomiera, zabije ho šíp, ktorý vystrelil Paris. Trója bola dobitá lsťou, Sparťania dali Tróji dreveného koňa, v ktorom boli ukrytý Spartský vojaci. Kňaz Laakon varoval trojanov, aby neprijali tento dar, že prinesie Tróji veľkú skazu. Bohovia si priali pád Tróje. Z mora vystúpili obrovské hady, ktoré
začali škrtiť Laakonových synov, on im šiel na pomoc, ale uškrtili i jeho. Trójska vojna trvala 10 rokov. (Že Trója naozaj existovala, dokázal nemecký archeológ Schlieman. Postupoval podľa Homérových eposov.)
Odysea
Odyseus bol Itakský kráľ, po skončení trójskej vojny sa plaví po krajinách stredozemného mora, je prenasledovaný bohom Poseidonom. Dostane sa na ostrov kyklopov. Jedného z nich – Polyféma prekabáti tak, že ho opije, predstaví sa mu ako Nikto
a vypáli mu žeravým kolom oko. Keď kyklop volá bratov, pýtajú sa ho, kto mu to spravil, on im odpovedal že Nikto, tak odišli preč. Dostáva sa na ostrov čarodejnice Kirke, ktorá ho premení na sviňu, odoláva spevu Sirén. Fajáci ho odniesli na rodný ostrov Itaka, kde ho čaká jeho verná manželka Penelopa. 20 rokov nebol doma.
Dráma a komédia
V starovekom Grécku dosiahla vrchol dráma – divadlo. Počiatky môžeme hľadať v rituálnych tancoch a v slávnostiach usporiadaných na počesť Bohov (tanec, mimika, gestikulácia, výrazové prostriedky). Staroveký filozof Aristoteles vo svojom diele Poetica načrtol klasickú stavbu divadelnej hry:
- expozícia (predstavujú sa postavy a prostredie)
- kolízia (zauzlenie deja, zápletka)
- kríza (vyvrcholenie)
- peripetia (nečakaný obrad v deji)
- katastrofa (tragický záver)
Gréci písali tragédie i komédie.
Tragédie
– Sofokles, Aischylos, Euripides. Znaky tragédie:
- text je veršovaný
- jednota času, miesta a deja (jeden dej na jednom mieste za 24 hodín)
- prítomnosť chóru – mal svojho náčelníka, zbor komentuje dej, a viedol dialóg s hercami. Boli to otroci, muži, hrali ženské postavy na scéne pod holým nebom
Komédie
– comos a oide – veselý spev. Konflikt sa rieši smiechom, víťazí šikovnejší a prehrá hlupák. Predvádzali akrobatické kúsky. Komédie písal Aristofanes.
Sofokles (5. stor. p. n. l.)
Bol aténsky dramatik, autor tragédií, herec, zaviedol tretieho herca do divadla, obmedzil úlohu sporu, zachovalo sa od neho 7 tragédií.