Sofokles Antigona

CHARAKTERISTIKA DIELA:
„Antigona“ je tragédia v piatich dejstvách. Bola napísaná gréckym dramatikom Sofoklom. Prvýkrát bola hraná v Aténach v roku 442 pr. n.l. Dielo “Antigona“ nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus“.

MIESTO A ČAS:
Celý dej tragédie sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe. HLAVNÉ POSTAVY:
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, sestra Ismény, Eteokla a Polyneika. Sa rozhodne po smrti jej bratov napriek Kreontovmu zákazu pochovať Polyneika. V tejto divadelnej hre Antigona (spolu s Haimónom) predstavuje svedomie a rozum. Je odhodlaná o svojich názoroch diskutovať a protivníka presvedčiť. Haimón – najmladší syn Kreonta, Antigonin snúbenec. Zastáva Antigonu a vraví Kreontovi, že nie je hanba poradiť sa hoci aj s mladším. Kreón – nový kráľ Téb, Antigonin strýko a Haimónov otec. Vládne pomerne despoticky. Nikto spomedzi poddaných sa neodváži vysloviť svoj názor a brániť Antigonin čin. Kreón zobrazuje moc.

VEDLAJŠIE POSTAVY:
Isména – Antigonina mladšia sestra. Na začiatku odhovára Antigonu od pohrebu Polyneika. Neskôr keď je Antigona pristihnutá pri pochovávaní brata zastane sa jej a žiada aby aj ona bola potrestaná ako Antigona. Eteokles – brat Antigony, Ismény a Polyneika. Po smrti ich otca – kráľa Oidipa sa spolu s bratom Polyneikom poháda o nástupníctvo na trón. Uchopí moc a Polyneikes je vyhnaný z Téb. Polyneikes – brat Antigony, Ismény a Eteokla. Po vyhnaní z Téb nachádza útočište v Arge a odtiaľ pritiahne k Tébam a v bratovražednom boji s Etoklom sa naraz zabijú. Eurydika – Kreontova manželka. Teiresias – veštec. Prichádza oznámiť Kreontovi jeho chybu. Taktiež mu oznamuje, že privolal hnev bohov na Téby.
Strážca – prichádza oznámiť Kreontovi, že niekto odniesol Polyneikove telo a neskôr pristihne Antigonu pri vykonávaní pohrebného obradu. Pri oznamovaní týchto správ sa dištancuje od všetkého a snaží si zachrániť „krk“.
Prvý a druhý posol – do deja vstupujú až v epilógu. Prvý posol prináša správu o Antigoninej a Haimónovej smrti. Druhý posol oznámi Kreontovi smrť jeho manželky Eurydiky. Náčelník zboru a zbor tébskych starcov. – Náčelník zboru pôsobí ako Kreontov poradca – Kreón však na jeho rady veľmi nedá. Zbor medzi dejstvami a komentuje udalosti a prifarbuje dej.

IDEA DIELA:
Zobrazenie konfliktu medzi mocou a mocenskými zákonmi a mravnými princípmi a „nepísanými božskými zákonmi“.

Zároveň sa tu predostiera generačný konflikt – Kreón nie je ochotný akceptovať názory Haimóna, preto že si myslí, že Haimón je primladý aby ho mohol poučovať. TÉMA DIELA:
Tragédia kráľovského rodu. Zobrazenie konania osudových chýb. Konflikt medzi kráľom a jeho synom a neterou. DEJ:
Prológ – Isména sa poháda s Antigonou a snaží sa ju odhovoriť od jej snahy o pohreb svojho brata. Čitateľ sa dozvedá o Kreontovom zákaze pochovať Antigoninho brata – Polyneika, ktorý viedol vojenské ťaženie proti Tébam. Antigona je odhodlaná porušiť mocenský zákaz lebo zákon bohov je pre ňu dôležitejší než zákon Kreontov. Vstupná pieseň zboru – Vstupná pieseň opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa naraz v jednej chvíli obaja bratia zabijú. Prvé dejstvo – Kreón sa po smrti Eteokla ujíma tébskeho trónu. Vydáva prísny zákaz pochovať Polyneika a necháva jeho telo napospas psom a vtákom – tým sa vlastne dopúšťa prehrešku voči gréckemu náboženstvu kde je pohreb znakom ľudskosti. Do paláca prichádza strážca a oznamuje Kreontovi, že niekto odniesol Polyneikovu mŕtvolu. Kreón zúri a hrozí vinníkovi smrťou. Prvá pieseň zboru – Oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a odsudzuje každého, kto koná proti svojej vlasti. Druhé dejstvo – Strážca pristihne Antigonu pri „nelegálnom“ pohrebnom obrade a odvádza ju do paláca. Antigona pred Kreontom obhajuje svoj čin s odvolávaním sa na božské zákony a mravné princípy. Kreón odmieta Antigonine argumenty a stojí si za svojím kráľovským rozhodnutím a upevňuje svoju autoritu. Dáva priviesť Isménu, ktorú podozrieva zo spolupáchateľstva. Isména bráni Antigonu a žiada rovnaký trest aj pre seba. Antigona ju od toho odrádza – „Ja som si vybrala smrť, ty si si vybrala život...“ Kreón vydá rozkaz obe uväzniť. Druhá pieseň zboru –
Tretie dejstvo – Haimón sa snaží Kreontovi dohovoriť a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu neprávosti. Haimón obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, čo si myslia samotný obyvatelia Téb ale boja sa vysloviť svoj názor, že Antigona by mala byť za svoj čin velebená a nie usmrtená. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom a odmieta si dávať radiť od Haimóna. „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ Haimón mu oponuje: „Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý.“ Rozzúrený Haimón opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne o Antigoninom a Isméninom osude. Rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do hrobky v pustatine.

Tretia pieseň zboru – Oslavuje Erosovu moc – lásku a čo je človek kvôli láske schopný urobiť. A že zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony. Je to víťazstvo Afrodity. Štvrté dejstvo – Antigona sa začína ľutovať. Ľutuje, že má zomrieť mladá, že nezažila manželstvo, deti a radosti života. Ľutuje toho, že má zomrieť za správny čin. Náčelník zboru jej dáva za pravdu. Štvrtá pieseň zboru – Zbor opisuje hnev bohov a božie tresty voči ľuďom, ktorý sa proti nim previnili. Piate dejstvo – Do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Upozorňuje na Kreontove porušenie mravných princípov a na jeho previnenie voči božskému zákonu. Kreón si sprvu neoblomne opevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí si za svojím rozhodnutím. Teiresias mu ďalej vraví, že Kreón privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú obete z oltárov tébskych chrámov – čo značí ich hnev. Kreón sa dostáva do hádky s veštcom a uráža ho. Starec opustí palác. Náčelník zboru upozorňuje Kreonta, že Teriakove veštby sa vždy naplnili. Kreón sa zlomí a vydá sa do pustatiny oslobodiť Antigonu. Piata pieseň zboru – Zbor oslavuje Bakchus (Dionýza), syna Dia a tébskej ženy Semely. Prosí ho aby ochraňoval Téby aj v tomto čase keď na ne privodil Kreón hnev boží. Epilóg – Do kráľovského paláca prichádza prvý posol zo správou o Antigoninej a Haimónovej smrti. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontovým zrakom prepichol mečom. Kreontova manželka Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ide do paláca skontrolovať Eurydiku, či neurobila niečo zlého. V tom prichádza Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca vyjde druhý posol. Oznámi Kreontovi správu, že Eurydika ho prekliala a následne spáchala samovraždu. Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Kreón prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli. Kreón začína šalieť.