Keď báčik z Chochoľova umrie

Autor : Martin Kukučín

Lit. druh (lit. forma): epika
Lit. útvar (lit.žáner ): humoristicko – satiristická poviedka

Téma: Úpadok zemianstva, ktoré je, podľa autora, odsúdené na zánik a v spoločnosti už odohralo svoju úlohu. Východisko a nádej vidí v buržoázií, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu.

Idea: Vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele národa ( ako aj Domanický nebol schopný starať sa o svoj majetok a obchodovať s úspechom.)

Kompozícia: 6 kapitol

Postavy:

Hlavné postavy:

Ondrej Tráva - predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu; gazda, ktorý sa dal na kupčenie, je pravým opakom Aduša; Ondrej nie je zaostalý, ide s dobou, nie je pasívny, je vynaliezavý, spravodlivý a trpezlivý

Aduš Domanický z Domaníc- predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo, je to chudobný, pasívny, typ zbytočného človeka, majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá; od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok.

Vedľajšie postavy:

Juráň a Katrena- dobrí gazdovia, ktorí prichýlili Ondreja Trávu
Adam a Eva- sluhovia Aduša Domanického
Báčik z Chochoľova - Adušov báčik = strýko, bohatý dekan, ktorý sľúbil Adušovi, že mu po svojej smrti zanechá všetok svoj majetok; v poviedke je iba spomínaný
Eduš Mayer - krčmár


Dej:

Gazda Ondrej Tráva zanechal gazdovstvo v Kameňanoch synovi a dal sa na kupčenie. Chodil po dedinách a kupčil so všeličím a bohatol. Na jednom jarmoku sa zoznámil s Adušom Domanickým, ktorý sa neustále sa s niekým dohadoval, no nikdy nič nekúpil. V krčme sa po prvýkrát stretli, keď práve Aduš zabával spoločnosť svojimi výmyslami a chvastaním sa o svojom bohatstve a báčikovi z Chochoľova. Tráva a Aduš sa dajú do reči, Aduš začne Ondrejovi ponúkať na predaj jačmeň a Tráva na rozumnú cenu pristúpi. Dá Adušovi desiatku, ako závdavok, s tým, že mu ju Aduš vráti, keď si príde po jačmeň. Ondrej si mal poň prísť na druhý deň.

No na druhý deň nemohol. V ten istý deň, na jarmoku v Sv. Tomáši, uvidí Tráva Aduša Domanického s manželkou, ako sa vezú na starom schátralom voze, biedne odetí s vychudnutými koňmi. Ondrej sa začudoval, prečo chodí on, bohatý zeman, po svete ako bezdomovec. Po jarmoku sa vybral do Domaníc k Adušovi po jačmeň. Cestou prespal u gazdu Juráňa a jeho ženy Katreny. Tráva sa od nich dozvedá, že Aduš je podvodník a klamár. Hoci zdedil krásny kaštieľ, pre jeho lenivosť chátra. Jeho báčik mu síce pomáha, ale on všetok majetok premrhá, berie závdavky od koho môže a predáva aj to, čo nemá. Ondrej sa teda vyberie za Adušom a dúfa, že tie reči nie sú pravda.

Cestou stretne Adušovu slúžku, ktorá ho odviedla do kaštieľa. Keď Ondrej prišiel ku kaštieľu, pochopil, že na takomto hroznom, schátralom a biednom mieste určite žiaden jačmeň nebude. Nahnevaný Tráva vtrhne Adušovi do izby a pýta si jačmeň, alebo späť svoj závdavok. Aduš ešte spal a tak ho Ondej prebudil. Ten hneď, ako ho zazrel, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš začal Ondreja sprevádzať po svojom statku. Ondrej videl ako sa všetko rozpadáva a je to veľmi zanedbané. A tu Aduš zrazu začal hovoriť ako musel jačmeň predať aby nezhnil a že peniaze nevráti, pretože Ondrej nedodržal slovo a neprišiel v dohovorenom termíne. Ondrej sa znechutene vráti ku gazdovi, keď vtom ho zastaví Adam – Adušov sluha. Poradí Ondrejovi, aby si od Aduša pýtal jasene – stromy, ktoré sú jediným pekným miestom na Domanického pozemku.
Ondrej tak aj vykoná. Aduš je zhrozený, lebo pod jaseňmi sú pochovaný jeho rodičia a predkovia, nechcel ich obrať aj o posledný odpočinok. Aduš si uvedomuje, ako veľmi zle žil. Sľúbi Ondrejovi, že o týždeň mu desiatku vráti a tak sa aj stalo. Ešte v ten rok zomrel báčik z Chochoľova. Aduš Domanický plakal, jedni hovorili, že preto, lebo zostal na tenkom ľade; iní zas, že mu bolo ľúto, že musí báčika pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu. Na najbližšom jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil a Ondrej sa odplatil gazdovi za nocľah i stravu i dobru radu. Onedlho zomrel starý báčik z Chochoľova, no Aduš nedostal to, čo si bol navymýšľal. Nech už bolo ako chcelo, ale od pána Aduša už nikdy nik nepočul to známe: ,,Keď báčik z Chochoľova umrie...“

Umelecké jazykové prostriedky:

- epiteton : svätá chvíľa, známy človek, kamenný náhrobok, mŕtve telo,...
- prirovnanie : rovné ani svieca, plakal ako dieťa,...
- personifikácia : slovo nachádzalo,...
- zdrobneniny : kotúľka, ženička, dverčiatka, priestorok, ...
- pejoratíva: luciferisko, grobianka...
- metafora : pohodil rukou, svetlo sa mu vkradlo do duše, v pohľade nebolo hnevu, ožila v ňom nádej, nočný mráz vykúzlil na sklo rastlinu,...

Citáty:

„Čo vycigánčiš na tom nemáš požehnania.“
„Aspoň nech vedia, čo majú za syna. Nech sa oni zaň hanbia, keď on nemá hanby.“
„Či dnes, či o dvadsať rokov – jeho majetok mi neujde.“
„Nech bolo, ako chcelo, ale od pána Aduša už nikto nikdy viac nepočul známe slová ´Keď báčik z Chochoľova umrie...´.“

Zdroje:

Martin Kukučín.: Keď báčik z Chochoľova umrie. Tatran. Bratislava 1980 -