Jerome David Salinger Kto chytá v žite

autor : J. D. Salinger
vydavateľstvo : Hamish Hamilton
rok vydania : 1955 - Londýn
preložili : Ľuba a Rudolf Pellarovi
hlavné postavy : Holden Caufield, Ackley, Hana, Stradlater, Phoebe, Allie
kompozícia : 1 kniha rozdelená na 26 krátkych častí + doslov


Je to príbeh s celkom prostým a nie príliš rozvetveným dejom, popisujúcim zážitky chlapca, ktorý sa vracia z internátneho gymnázia a strávi 3 dni blúdenia po veľkomeste. Autor nenechal uviaznuť svojho mladistvého hrdinu (16-ročný Holden Caufield) v osídlach rutinnej znechutenej otupenosti a cynizmu, no vrátil ho po prekonaní krízy do života. Naviac dokázal obdivuhodne jemnými a bystrými postrehmi dať svojmu dielu kritický smer a nenápadne, o to však účinnejšie ukázať morálne priepasti bez duše mechanizovaného sveta. Zdá sa, že vložil do hlavnej postavy nielen autobiografické prvky z vlastného detstva, ale aj časť seba ako dospelého človeka z prelomu 40-50 rokov. Nesmierna citlivosť v sociálnom prostredí USA, bez pochýb zosilnená jeho židovským pôvodom, pomohla mu vytvoriť postavu rozvrátenú pubertou, príliš vnímavého, ba dočasne vyšinutého chlapca, prostredníctvom ktorého upozorňuje na akútne nebezpečie odľudštenia človeka.

Takmer chorobná Holdenova vnímavosť, v ktorej akoby sa odrážala labilita neurotickej civilizácie, je príčinou toho, že všetkými rozpormi bytostne trpí. Sú dosť zlé sami o sebe, jemu však narastajú do prízračných rozmerov. Ako by bol nadaný pozoruhodný bystrozrakom, objavuje neomylne nielen ľudskú ohavnosť, ale i drobné vady a slabôstky charakteru. A je ich všade okolo požehnane. Preto je Holden naraz tak sám, pripadá si ako v pasci, do ktorej bol zahnaný pretvárkou a plytkosťou. Nechce sa zaradiť medzi pokrytcov, nedokáže v záujme osobného úspechu zaprieť svoju vlastnú osobnosť. Dovádza však svoju osamotenú vzburu až do extrému a obracia ju nielen proti všetkým a všetkému, ale aj proti sebe. Úplná neprispôsobilosť, z časti tiež kŕčovitá snaha o odlíšenie, ženie ho z jednej školy do druhej. Všade však stroskotá (vyhodia ho) lebo je až príliš unáhlený, neznášanlivý a zaujatý voči spolužiakom a učiteľom. Spolužiaci, ktorí sú myšlienkovito a hlavne citovo hlboko pod ním ho ďaleko predstihnú v školských oboroch i vo všednom živote. Sú síce po mnohých stránkach obmedzení, ale v tom je ich veľká výhoda: môžu sa plne sústrediť na svoj cieľ. Nepoznajú bolestnú úprimnosť s akou Holden spytuje svoje chyby.

Holden sa bezradne potáca vo svojich neistotách, tie sú však dočasné a musí nám byť sympatickejší ako bezohľadná ráznosť jeho druhov s akou vykročili na dráhy svojich otcov, úspešných podnikateľov, právnikov a obchodníkov, predstavujúcich americkú vyššiu strednú vrstvu.

Holden je síce ťažko ranený svetom, do ktorého ho priviedol vek, oni (ostatní) sú však zmrzačení. Nechápu prečo by mali k dievčaťu, s ktorým idú na zvyčajnú sobotňajšiu schôdzku, pocítiť nejaký zvláštny vzťah. Pre nich je taká schôdzka len bežnou záležitosťou erotického života. Nedokážu ho infantilne prispôsobiť a pripojiť k tak obyčajnej veci, ako je červená lovecká čiapka. Nevozia so sebou básňami popísanú baseballovú rukavicu ako Holden, ktorému pripomína brata, ktorý zomrel na leukémiu (Allie). Celá kniha je presýtená básnivým, sviežim vnímaním sveta. Rovnako dojemný je aj Holdenov vzťah k sestričke Phoebe. Phoebe je symbolom krásy a čistoty, zdravou a neporušenou silou, ktorá zostáva nedotknutá prívalom tupej meštianskej prostrednosti. A najkrajším vyjadrením životodarnej ľudskosti je Holdenovo krédo, jeho chlapčensky naivná túžba byť nejako potrebný a prospešný, vyjadrená niekoľkými prostými slovami, ktoré dali knihe názov.