Ktosi navrhol, aby na sochu slobody dali primaľovať obeseného černocha, ale to sa ostatným zdalo predsa len priveľa. Ale čo s tým? Rozhodli sa, umenie-neumenie, maľba musí dolu. Napokon, more by mohlo zostať, aj loď, na lodi by stačolo premaľovať zástavu, zvodcu na lodi obliecť do montérok a krásnu dámu do kroja...čosi s tým museli urobiť, ale nová maľba neprichádzala vôbec do úvahy, za roztančené bosé devy na orosenej lúke dnešní maliari pýtajú obrovské sumy. Podľa plochy. A toto je obrovská plocha. Potom ktosi dostal šťastný nápad, ako tú krásnu maľbu, to umenie, zachrániť. Nielen zachrániť, ale aj agitačne vyuťiť! V deň, deď otvárali vináreň, na modrej ploche mierne zvlneného mora sa zaskvel nápis : "Šmelinári v tomto bare snívali sny o doláre."



Ľahko je sa zopsuť, keď má človek na to toľko príležitostí, ako mal on. Ťažko nezopsuť sa.



Človek je ešte vždy vo svojej podstate lovcom mamutov. Tých už dávno niet, ale človek ešte vždy chcel uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto jeho prapodstatu maskovali.



Milióny ľudí dnes rozmýšľajú rovnako. Peniaze, auto, chata, postavenie, sláva. To sú dnešné mamuty.



Zákony zrejme neplatili vždy, všade a pre každého. Najmä pre tých nie, ktorí ich sami vymysleli a odhlasovali.







Citáty :



Ty si bol vodcovský typ, nikto ti to neupieral, každý ťa rešpekoval, nepriatelia sa ťa báli, spoznali včas nebezpečenstvo tvojej osobnosti, chceli ťa zničiť a nezničili ťa, nepriatelia ťa nezničili. Zničili ťa priatelia? nie. zničil si sa sám. Vodcovský typ, ktorý prestane viesť sám seba, nemá viac právo stáť na čele.



Bál si sa. Bál si sa čoraz väčšmi. Bál si sa Galoviča, a napokon si sa bál všetkého a všetkých. Alebo si sa bál tieňov?



Kto sa bojí rizika, nedôjde nikam Ani ty si nikam nedošiel napriek poctám, napriek postaveniu, napriek trom radom farebných stužiek na hrudi.



Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také: šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedaní, bez skladania účtov, čo si s jedným, s dvoma, s mnohými ľuďmi porobil. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť, niekoho zašliapnuť a potom vyzdvihnúť, niekoho vyzdvihnúť, iného zašliapnuť.



Bol výrobcom, veľkovýrobcom verených tvárí, retušérom, dodávateľom, popularizátorom tvárí, súčasťou súkolia, ktoré vyváralo verejné legendy o pomyslenej veľkosti malých, o význame bezvýznamných, o kráse mrzkých. Kedysi, keď začínal, chcel v živote čosi inšie.