Žáner: román
Lit. druh : epika
Forma: tragédia
Literárne obdobie: francúzsky realizmus
Idea: Autor zobrazil až prehnane obetavú otcovskú lásku, poukazuje na to, čo dokážu s ľuďmi urobiť peniaze a aký mali vplyv v 19. storočí vo Francúzsku a na stratu ideálov u mladého študenta, ktorý pochopí, že s pravdou a cťou sa do vyššej spoločnosti nedostane
Téma: francúzsky meštiansky život, ľudské trápenia, rozdiely medzi rôznymi spoločenskými vrstvami a láska obetavého otca Goriota k svojím dcéram.
Prostredie: mesto Paríž, prevažná časť deja sa však odohráva v penzióne pani Vauquerovej nachádzajúceho sa v ulici Neue-Siante-Genéviéve, medzi lat. štvrťou a predmestím Saint Marcel (štvrť prevažne mestskej chudoby), na dolnom konci Novej ulice a ulice Sv. Genovévy. Ostatná časť deja sa odohráva v chudobnej štvrti Paríža Neuve-Sainte-Geneviève.
Podnet: ľudská bezcitnosť.
Čas: 2. pol. 19.storočia
Jazyková stránka:
- parentéza: „Za samého smiechu a pri žartoch, na ktoré tá komicky prednesená reč akoby dala signál, Eugén zachytil kradmý pohľad Tailleferovej."
- epiteton: drobné príležitosť; ušľachtilé city, koketná vdova, tupé zviera, materiálny Paríž,....
prirovnanie: oči zapaľovali ako uhlíky; Už je tu krásna ani hviezda. Paríž je ako oceán, treba doň vpadnúť ako delová guľa. Je čerstvá ani ružička. - Rečnícke otázky: Bože, prečo mi dávaš trpieť ešte aj dnes? Znivočila ju neresť, smútok, či vášeň? No či naozaj nevedia,čo je to ísť cez mŕtvolu vlastného otca?
- Pleonazmy: hromadenie slov: vetché, nahnité, rozhegané, ošúchané, doráňané, okyptené, poškodené; psota sporovlivá, zhustená, zodratá
- Apoziopéza: Eugén, ak ste ich predali, stratili... Och to by bolo zle.; Bojím sa, aby to nebol zápal pľúc, práve čakám na lekára...; Pán Goriot už dlho u vás neostane...; On už nepočuje... zošalela som.
- Metafory: Zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo. Vznešený Paríž nepozná bledé tváre. Som smädný, som hladný, srdce mi horí.
- Melioratíva: miláčik, anjelikovia, detičky, očičká,...
- Pejoratíva : chumaj, zvrhlík, špiceľ, podliak,...
- symbolika: paleta postáv predstavuje, či už zlé alebo dobré ľudské vlastnosti
- kontrasty: mnoho postáv, postavy prechádzajú z jedného diela do druhého Gobseck (251)
detailné opisy vonkajšieho ako aj vnútorného prostredia ako súčasť deja
poschodia symbolizujú spoločenskú hierarchiu