Pavol Országh Hviezdoslav Hájnikova žena

autor: Pavol Orságh Hviezdoslav
kompozícia: 15 kapitol
útvar: básnická skladba
lit. druh: lyrizovaná epika
hl. postavy: MICHAL ČAJKA- syn zosnulého hájnika, nový hájnik
HANKA- Miškova žena
ARTUŠ VILLÁNI- zeman
idea: Obraz sveta kaštieľov a sveta chalúp, zobrazenie zlých vlastností pánov a dobrých vlastností obyčajných ľudí.

dej:
Starý hájnik Čajka na Jána zomrel. Mal už 80 rokov. Ráno vstal ešte svieži a vybral sa do lesa. Na Poľane si chcel oddýchnuť, no zastihla ho smrť. Ešte v ten deň ho tam našli valasi mŕtveho a odniesli ho k jeho chalupe hlboko v lese. Po jeho smrti sa jeho syn Michal rozhodol nastúpiť na jeho miesto. Obliekol sa do sviatočného a išiel do kaštieľa poprosiť pána o prácu hájnika. Túto prácu aj dostal. V chalupe sa hneď udomácnil, dal ju opraviť a zariadil ju aj znútra. Chýbala mu už len žena.Keď ešte pracoval ako čeľadník, spoznal dievča. Hanka a Michal sa stretávali, ale len zriedka a tajne. Predtým bol Michal chudobný a nemal ani kde bývať, a tak si netrúfal pýtať ju o ruku. Ale ka´d sa stal hájnikom, už sa nebál a išiel k nej na vohľady. Spočiatku sa Hankiny rodičia okúňali, ale neskôr si Michala obľúbili. Michal k nim chodil celú zimu, až sa napokon na jar zosobášili a odišli bývať do chalupy. Raz v nedeľu cestou do kostola sa Hanka priznala Miškovi o hroznom sne: obluda ju vliekla do priepasti, Miško ju prišiel zacgrániť a napokon Miško aj obluda padli do priepasti. Hanka mu tiež povedala, že takéto sny mávala aj jej matka, a onedlho na to sa jej otec v hore podťal. Miško sa zo sna však len smial. Jedného dňa, keď bol Miško v hore a Hanka bola sama doma, vynorili sa z hory dvaja jazdci: pán Artuš Villáni a jeho sluha. Pán sa dal s Hankou do reči a nechcel jej dať pokoj, a tá sa ho veľmi hanbila a bála. Hanka pánovi dala krčah s vodou a doniesla mu aj kvet zo záhrady, lebo pán bez neho nechcel odísť. Po jeho odchode Hanka vyliala vodu z krčaha a zistila, že pán jej do krčaha hodil peniaze. Nechcela ich a tak ich hodila do kotliny ako diablov dar. čas plynul a prišlo leto. Ľudia v hore oberali maliny a spievali, len okolo hájnikovej chalupy bolo ticho. Odrazu však pribehli k chalupe dve deti a Hanka ich ponúkla jedlom. Len čo chlapci odišli, prišiel k chalupe pán Artuš. Koňa uviazal o javor a chcel ísť do chalupy, ale dvere boli zamknuté a Hanka bola skrytá v dome. Urazený pán vysadol na koňa, ktorý zlomil konár na javore a odišiel.

Hanka opäť Miškovi nič nepovedala, a keď sa pýtal na zlomený konár, vyhovorila sa na vietor. Na jeseň sa konala v hore poľovačka, bol na nej aj pán Artuš a Michal. Po love išli všetci na stnovisko, kde pili a zabávali sa. Odrazu sa z kríkov vynoril jeleň a všetci sa pustili za ním. Len pán Artuš sa potajme vybral do hájnikovej chalupy. Pán Artuš chcel Hanku znásilniť, tá sa však bránila a zabila ho zarážcom. Keď prišiel Miško, Hanka mu musela prisahať, že o tom nikomu nepovie. Onedlho prišli aj ostatní poľovníci, Miško sa im priznal k vražde pána a na druhý deň sa sám išiel udať. Miška uväznili a Hanka išla bývať k rodičom. Jej matka bola čoraz slabšia až onedlho zomrela. Jej otec to dával za vinu Michalivi a Hanke, a tak Hanka odišla z domu a onedlho sa pomiatla. V deň posledného súdu Michal stále tvrdil, že je vinný, ale na súd prišla Hanka a povedala pravdu. Michal bol oslobodený a spolu s pomätenou Hankou sa vrátili do chalupy. Michal sa jednu noc vykradol z domu a išiel popri rieke, ktorá zaliala most. Okolo išiel kočiar a Michal ich zastavil, aby sa v rieke neutopili. V koči bol starý pán Villáni s manželkou. Michal sa im predstavil a poprosil o odpustenie, ktoré aj dostal. Michal sa snažil pomôcť pomätenej Hanke, nič však nepomáhalo. Napokon Hankine pomätenie pominulo, keď sa im narodilo dieťa.

Dielo obsahuje lyrické opisy všetkých ročných období, úvahy o láske, šťastí a zemianstve. V príbehu bola príroda predzvesťou udalostí. Autor používa dvojtvary.