Téma: Pocity mladého muža pri krutej ceste životom.
Idea: Autor poukazuje na svoje pocity, ktoré prežíval ,keď miloval ženu, ktorá mu lásku nemohla obetovať. Literárny žáner: autobiografický román písaný formou denníka
Postavy: Werther: je citlivý, vzdelaný, dobre vychovaný muž, pochádza s vyššej spoločenskej vrstvy, má rád prírodu, deti, je to spoločenský typ, ktorý je v spoločnosti obľúbený no je aj nešťastne zaľúbený do Lotte. Jeho láska bola vytrvalá a v závere diela to aj Werther dokázal, keď si zobral život. Lotta: krásna, mladá dievčina, priateľská, citlivá, ohľaduplná, súcitná. Po smrti svojej matky vychováva, stará sa a žije s ôsmimi súrodencami a so svojim otcom. Neopätuje lásku Wertherovi, lebo je oddaná svojmu manželovi Albertovi.
Albert: je to výnimočný muž, ktorý Lotte toleruje časté neustále intenzívnejšie návštevy Werthera, ktorého však pokladá za svojho priateľa a nie za soka.
Prostredie a Čas: Prevažne vidiecke prostredie v dedinke Wahlheim neskôr v meste, čas je určený prelomom 18. a 19. storočia.
Kompozícia: delí sa na dve knihy. Prvá kniha je Utrpenie mladého Werthera a 2 kniha je o Wertherovi. Dej:
1.kniha:Mladý Werther odchádza 4.5.1771 z mesta a prichádza na vidiek, kde je nadšený s prírody a krajom okolo dedinky Wahlheimu. „Mojej duše sa zmocnila podivuhodná veselosť podobná sladkým jarným ránam, ktoré vychutnávam celým srdcom.” (str.17) Svojmu priateľovi Wilhemovi opisuje kraj. Ľudia v tomto kraji sa najprv správajú k nemu rezervovane no neskôr sa stane ich dobrým priateľom. Spoznáva Lottu a zamiluje sa do nej.„ Poznal som anjela! – Fuj! Veď to vraví každý o svojej vyvolenej, všakver? A predsa nie som schopný napísať ti, aká je dokonalá a prečo je dokonalá, slovom, celkom mi zaujala myseľ. Taká čistá duša a taký um, toľká dobrota a taká rozhodnosť a taká vyrovnanosť v každodennom živte a v práci.” (str.30) S Lottou ho zoznámila sesternica Charlotte a spolu sa zabávali na plese. Werther aj keď už vie, že Lotte má ženícha Alberta nemyslí na to. Werther sa spriatelí s Albertom, ale stále dúfa, že on sa stane Lottyným ženíchom a nie on.„ Nuž, tak či onak , moja radosť, že som pri Lotte, sa pominula! Mám to nazvať pochabosťou alebo zaslepenosťou? Načo že sú mená? Vec vraví sama za seba! Vedel som všetko, čo viem aj teraz, ešte prv než Albert prišiel, videl som, že si na ňu nemôžem osobovať nijaké právo, a ani som si nijaké právo neosoboval.