” (str.58) Werther nemôže zniesť Albertovu lásku k Lotte. Myslí na smrť , ktorá by ho oslobodila od trápenia na zemi. „ Osamelá cela, zrebné rúcho, tŕňový opasok boli by potechou, po ktorej mi prahne duša. Zbohom! Vidím, že to trápenie ukončí len
hrob! ” (str.74) Werther odchádza a vraví Lotte: „ Zbohom, Lotte! Zbohom, Albert! Opäť sa uvidíme! ”
2.kniha: Werther odchádza z dediny, aby žil užitočným životom, ako si to dávno priala jeho matka. Jeho matka je tajomníčka u vyslanca. Vyslanec sa k nemu nespráva veľmi prívetivo no naopak Gróf mu dáva prednosť pred vyslancom.„ Vyslanec ma nesmierne dráždi, predvídal som to. Je to najputičkareskejší blázon, aký len môže byť, pomalý a rozvláčny ako stará klebetnica, človek, ktorý nikdy nie je spokojný sám zo sebou a ktorému sa preto nik nezavďačí. ” (str.83) Mladý Werther sa začína stretávať so šľachtou, ktorú odsudzuje a neuznáva. Spozná mladú slečnu, ktorá sa podobá na Lottu, a píše o nej Lotte. Werther je vyhodený z hostiny, pre jeho názory na vyššie vrstvy a matka Wertherovej priateľky jej zakáže stretávať sa s ním. „ Bola tam a dívala sa, ach, ale akými očami sa na to dívala! Werther, včera v noci a dnes ráno musela som vypočuť kázeň

za to, že sa s vami stýkam, a musela som počúvať, ako vás tupia a ponižujú, a mohla som a smela som vás len spolovice brániť. ” (str.94)
Werther požiada o prepustenie zo služieb a vracia sa k svojej milovanej Lotte. Je nedeľa pred Vianocami a Albert niekam odišiel, Lotta ostala sama. Keď sa Lotta dozvedela, že za ňou prišiel Werther, posiela po priateľky , aby s ním neostala sama. No tie však nemôžu a oni ostanú sami dvaja. Šťastný Werther číta Lotte z Ossianových spevov. „ Svet vôkol nich zmizol. Vzal ju do náručia, pritisol si ju k prsia a pokrýval jej chvejúce sa jachtajúce sa pery divými bozkami. „ Werther! ” A nevládnu rukou odtískala od seba jeho hruď. „ Werther! ” Zvolala odhodlane hlasom plným najušľachtilejšieho citu. Neoponoval, uvoľnil náruč a ako zmyslov zbavený hodil sa pred ňou na zem. Vyskočila a v zmätku plnom úzkosti, zachvievajúce sa láskou i hnevom, povedala: „ Werther, to bolo posledný raz! Už ma neuvidíte!” Pozrela na neboráka pohľadom plným lásky, náhlivo odišla do susednej izby a zamkla za sebou dvere. Werther za ňou vystrel ramená a neopovážil sa zadržať ju. ” (str.149) Werther prosí Lottu o rozlúčku no ona neodpovedá. Werther posiela po sluhovi list, v ktorom ďakuje Albertovi za požičanie jeho pištolí na večnú cestu. Sluha mu doniesol pištole a vodu s chlebom.