Johan Wolfgang Goethe Utrpenie mladého Werthera

Téma: Pocity mladého muža pri krutej ceste životom.
Idea: Autor poukazuje na svoje pocity, ktoré prežíval ,keď miloval ženu, ktorá mu lásku nemohla obetovať. Literárny žáner: autobiografický román písaný formou denníka
Postavy: Werther: je citlivý, vzdelaný, dobre vychovaný muž, pochádza s vyššej spoločenskej vrstvy, má rád prírodu, deti, je to spoločenský typ, ktorý je v spoločnosti obľúbený no je aj nešťastne zaľúbený do Lotte. Jeho láska bola vytrvalá a v závere diela to aj Werther dokázal, keď si zobral život. Lotta: krásna, mladá dievčina, priateľská, citlivá, ohľaduplná, súcitná. Po smrti svojej matky vychováva, stará sa a žije s ôsmimi súrodencami a so svojim otcom. Neopätuje lásku Wertherovi, lebo je oddaná svojmu manželovi Albertovi.
Albert: je to výnimočný muž, ktorý Lotte toleruje časté neustále intenzívnejšie návštevy Werthera, ktorého však pokladá za svojho priateľa a nie za soka.
Prostredie a Čas: Prevažne vidiecke prostredie v dedinke Wahlheim neskôr v meste, čas je určený prelomom 18. a 19. storočia.
Kompozícia: delí sa na dve knihy. Prvá kniha je Utrpenie mladého Werthera a 2 kniha je o Wertherovi. Dej:
1.kniha:Mladý Werther odchádza 4.5.1771 z mesta a prichádza na vidiek, kde je nadšený s prírody a krajom okolo dedinky Wahlheimu. „Mojej duše sa zmocnila podivuhodná veselosť podobná sladkým jarným ránam, ktoré vychutnávam celým srdcom.” (str.17) Svojmu priateľovi Wilhemovi opisuje kraj. Ľudia v tomto kraji sa najprv správajú k nemu rezervovane no neskôr sa stane ich dobrým priateľom. Spoznáva Lottu a zamiluje sa do nej.„ Poznal som anjela! – Fuj! Veď to vraví každý o svojej vyvolenej, všakver? A predsa nie som schopný napísať ti, aká je dokonalá a prečo je dokonalá, slovom, celkom mi zaujala myseľ. Taká čistá duša a taký um, toľká dobrota a taká rozhodnosť a taká vyrovnanosť v každodennom živte a v práci.” (str.30) S Lottou ho zoznámila sesternica Charlotte a spolu sa zabávali na plese. Werther aj keď už vie, že Lotte má ženícha Alberta nemyslí na to. Werther sa spriatelí s Albertom, ale stále dúfa, že on sa stane Lottyným ženíchom a nie on.„ Nuž, tak či onak , moja radosť, že som pri Lotte, sa pominula! Mám to nazvať pochabosťou alebo zaslepenosťou? Načo že sú mená? Vec vraví sama za seba! Vedel som všetko, čo viem aj teraz, ešte prv než Albert prišiel, videl som, že si na ňu nemôžem osobovať nijaké právo, a ani som si nijaké právo neosoboval.

” (str.58) Werther nemôže zniesť Albertovu lásku k Lotte. Myslí na smrť , ktorá by ho oslobodila od trápenia na zemi. „ Osamelá cela, zrebné rúcho, tŕňový opasok boli by potechou, po ktorej mi prahne duša. Zbohom! Vidím, že to trápenie ukončí len
hrob! ” (str.74) Werther odchádza a vraví Lotte: „ Zbohom, Lotte! Zbohom, Albert! Opäť sa uvidíme! ”
2.kniha: Werther odchádza z dediny, aby žil užitočným životom, ako si to dávno priala jeho matka. Jeho matka je tajomníčka u vyslanca. Vyslanec sa k nemu nespráva veľmi prívetivo no naopak Gróf mu dáva prednosť pred vyslancom.„ Vyslanec ma nesmierne dráždi, predvídal som to. Je to najputičkareskejší blázon, aký len môže byť, pomalý a rozvláčny ako stará klebetnica, človek, ktorý nikdy nie je spokojný sám zo sebou a ktorému sa preto nik nezavďačí. ” (str.83) Mladý Werther sa začína stretávať so šľachtou, ktorú odsudzuje a neuznáva. Spozná mladú slečnu, ktorá sa podobá na Lottu, a píše o nej Lotte. Werther je vyhodený z hostiny, pre jeho názory na vyššie vrstvy a matka Wertherovej priateľky jej zakáže stretávať sa s ním. „ Bola tam a dívala sa, ach, ale akými očami sa na to dívala! Werther, včera v noci a dnes ráno musela som vypočuť kázeň

za to, že sa s vami stýkam, a musela som počúvať, ako vás tupia a ponižujú, a mohla som a smela som vás len spolovice brániť. ” (str.94)
Werther požiada o prepustenie zo služieb a vracia sa k svojej milovanej Lotte. Je nedeľa pred Vianocami a Albert niekam odišiel, Lotta ostala sama. Keď sa Lotta dozvedela, že za ňou prišiel Werther, posiela po priateľky , aby s ním neostala sama. No tie však nemôžu a oni ostanú sami dvaja. Šťastný Werther číta Lotte z Ossianových spevov. „ Svet vôkol nich zmizol. Vzal ju do náručia, pritisol si ju k prsia a pokrýval jej chvejúce sa jachtajúce sa pery divými bozkami. „ Werther! ” A nevládnu rukou odtískala od seba jeho hruď. „ Werther! ” Zvolala odhodlane hlasom plným najušľachtilejšieho citu. Neoponoval, uvoľnil náruč a ako zmyslov zbavený hodil sa pred ňou na zem. Vyskočila a v zmätku plnom úzkosti, zachvievajúce sa láskou i hnevom, povedala: „ Werther, to bolo posledný raz! Už ma neuvidíte!” Pozrela na neboráka pohľadom plným lásky, náhlivo odišla do susednej izby a zamkla za sebou dvere. Werther za ňou vystrel ramená a neopovážil sa zadržať ju. ” (str.149) Werther prosí Lottu o rozlúčku no ona neodpovedá. Werther posiela po sluhovi list, v ktorom ďakuje Albertovi za požičanie jeho pištolí na večnú cestu. Sluha mu doniesol pištole a vodu s chlebom.

„ Prešli trojimi rukami, zotrela si z nich prach, bozkávam ich tisíc ráz, veď si sa ich dotkla ty! A ty, duch nebies, odobruješ moje rozhodnutie! A ty, Lotte, podávaš mi smrtiaci nástroj ty, z ktorej rúk som si želal prijať smrť, a ach, teraz ju aj prijímam. ” (str.156) Napíše Lotte list a rozlúči sa s ňou. „ Chcem, Lotte, aby ma pochovali v týchto šatách, ty si sa ich dotkla, posvätila si ich, poprosil som o to aj tvojho otca. Moja duša vznáša sa nad rakvou. Nech mi neprechutávajte mi vrecká. Tá bledočervená stuha, ktorú si mala na prsiach, keď som ťa po prvý raz uvidel medzi tvojimi deťmi.. Ó, tisíce ráz ich vybozkávaj a porozprávaj im, aký osud stihol ich nešťastného priateľa. Té milučké. Tmolia sa okolo mňa. Ach, ako som za tebou lipol! Od prvej chvíle som sa nevedel od teba odpútať!- Tú stuhu nech pochovajú sa mnou. Darovala si mi ju na narodeniny! Ako som to všetko poplietol! - Ach, nenazdal som sa, že sa dostanem až sem! – Upokoj sa! Prosím ťa, upokoj sa!.. Sú nabité.. Odbíja dvanásta! Staň sa teda!.. Lotte! Zbohom, Lotte, zbohom! ” (str.159) A neskoro v noci zaznie výstrel. Sused si to všimne ale po chvíli tomu nevenuje pozornosť. Sluha nájde Werthera už napoly mŕtveho so smrťou v tvári. Jazyková stránka:
metafora → Hlboká duša zráči sa jej v belasých očiach. (str.88)
epiteton → suché slová, osamela cela, pohľad plný lásky,
prirovnanie → voda čistá ako krištáľ (str.18)
Veď si čičíkam srdiečko ako malé decko (str.19)
rečnícke zvolanie → Lotte! Zbohom, Lotte, zbohom! (str.159)
Werther (str.149)
archajizmy → kepienok, poškrabok, zrebné rúcho
elipsa → A o chvíľku – oddelení, odlúčený– vari navždy? (str. 150)
inverzia → voda čistá (str.18)
epizeuxa → Zbohom, Lotte! Zbohom, Albert
básnická otázka → Prečo ti píšem? (str.29)
Filozofia diela:
Autor zobrazuje v tomto diele lásku mladého človeka ako veľké utrpenie. Naším poučením s tohto diela by sa mala stáť vytrvalá láska, ktorá sa z dnešného sveta vytráca a doslova mizne. Ľudia by si mali uvedomiť a začať bojovať za veci, ktoré chcú vo svojom krátkom živote dosiahnuť a nepoddávať sa nepriaznivým okolnostiam života, aj keď Wertherovi sa nepodarilo prelomiť puto medzi Lottou a jej manželom Albertom, no svoju lásku dokázal samovraždou. Vlastný názor:
Na tomto autobiografickom diele ma zaujala hlavne pevná, veľká, neoblomná láska Werther, ktorú by som prirovnal k túžbe malého dieťaťa, ktoré si svojim plačom vydobýja vec, ktorú mu rodičia nemôžu dovoliť. Taktiež sa mi páčili zaujímavé výlevy s Wertherovej duše.

A taktiež to, že sa Wertherovi zapáčila Lotta, aj keď sa starala o súrodencov a o otca a nemala veľa času pre seba.