Jonáš Záborský: Dva dni v Chujave

Dva dni v Chujave

Autor: Jonáš Záborský (1812-1876)
Žáner: novela
Obdobie: 1865
Prostredie: dedina Chujava
Kompozícia: 2 časti: Deň škaredý, Deň pekný
Postavy:
Rastic: farár, prišiel slúžiť do Chujavy, celú ju zmenil, učí deti slovenskej reči, ľudí zmení duchovne a pomôže im nadobudnúť majetok.

Dej:
1.Deň škaredý: znamená zaostalosť, alkoholizmus, spory, úžerníctvo, rozpadávajúce sa chalupy, zablatená cesta
2.Deň pekný: pod vplyvom farára Rastica sa Chujava úplne zmení, farár spolu s učiteľom vychovávajú deti, pre ktoré je trestom nejsť do školy, po vyhorení dediny sa vystavujú domy z tehál, vystavia sa sýpka, zásobáreň potravín a poriadna cesta, vysielajú mladých za hranice vyučiť sa remeslám

Krčma u Šofelesa bola budovisko napoly rozvalené. Jedna polovica spadla celkom, druhá bola podopieraná zvonka, zdnuka. Na kraji a zo stien trčali zhnité brvná. Slamená strecha bola pozalamovaná, deravá, okná malinké, nejednaké, papierom pozalepované. Do pitvora a chyže viedli vetché, nakrivené dvere, cez vysočizné dorúbané prahy. Na hlinenej podlahe plno dolín, ako čo by tam svine boli ležali. Náradia poriedko a všetko vetché, porúchané, dlhý stôl a lavice nadmieru špinavé. Strach bolo vkročiť do tohto smradľavého brloha, a predsa bolo plné, ako nabité. Mužovia a ženy cítili sa tam dobre.

,,Dievka ti na vydaj, deti nahé plačú od hladu, a ty si ostatnú srsť vyviedol z chlieva, ty pijan. Ale neprepiješ sám,´´ tĺkla si pravou päsťou na ľavú dlaň. ,,Keď ty piješ, i ja budem. Krčmár, holbu!´´

Prípitky započal starší bratstva Lukáč. ,,Ty,´´ hovoril obrátený k Rasticovi, ,,zrodil si znovu obec. Aký to rozdiel medzi Chujavou bývalou a terajšou. Keď som ťa uvádzal do úradu, vyzerala tak, že sa človek až zle cítil pri pohľade na ňu. Chalupy boli všetky drevené, z neotesaných brvien alebo prútia, bez dymníkov, s vetchými pozalamovanými strechami, nad to tak neporiadne rozmetané ako vtáčie hniezdo. Dvory plné hnojnice a smetí, neopravené sady a záhrady, pustá divočina. Prázdna škola klesala na hromadu. Ešte i tie ošarpané krčmy hrozili židom a pijanom zalomením. Náhle človek z hradskej cesty zišiel v daždivej chvíli, bahuriny v suchej koľaji také, že až osi zem rýpali. Zo všetkého vyzerala tá najkrajnejšia spustlosť, chudoba, bieda červíctvo. Chujavčania boli rozkričaní ako ľudia korheľskí, neúctiví, spurní, bezbožní. A teraz! Všetkého toho opak. Sídlo nešváru a chudoby premenilo sa v sídlo poriadku a zámožnosti. Najspustlejšia obec stala sa mohutnou; najbiednejšia dedinka prevyšuje veľmi mnohé z našich poľných mestečiek. To všetko tvoje dielo, brat. Za krátky čas vykonal si veci veľké. Večná ti pamäť a sláva!