Pálenie kníh - nacistické orgie pri blčiacom ohni - neobišlo ani Remarquove romány Na západe nič nové (1929) a Cesta späť (1931). Propaganda bola dôsledná. V rámci štvania proti Remarquovi šírila nepravdivé informácie, z ktorých mnohé pretrvali aj do dnešných čias. Napríklad mýtus o jeho pôvodnom mene. Nacisti vytvorili historku o akomsi Židovi, Kramerovi, ktorý nikdy nebol vo vojne a preto ani jeho román Na západe nič nové (1929), ktorý napísal pod pseudonymom Remarque, neopisuje skutočnú situáciu Nemcov na západnom fronte. S menom Erich Paul Kramer sa dokonca môžeme stretnúť aj v edičnej poznámke ku knihe Na západe nič nové (Slovenský spisovateľ, 2002). Faktom však ostáva, že 22. júna 1898 sa v Osnabrücku narodil Erich Paul Remark. Svoj neskorší pseudonym s najväčšou pravdepodobnosťou prevzal od svojho prapradeda Johanna Adama Remarqua.

Napriek tomu všetkému ho ešte v roku 1935 navštívili ľudia Hermanna Göringa a ponúkli mu návrat späť do Tretej ríše. Hitlerova propaganda potrebovala zvučné mená. Remarque však odmietol, podobne ako väčšina umelcov, ktorí sa rozhodli opustiť Nemecko. Svoje rozhodnutie potvrdil aj ďalším úspešným románom Traja kamaráti (1936), ktorého hlavnou ideou je síce priateľstvo a láska, no ani tu sa nedokáže ubrániť svojim pacifistickým myšlienkam iritujúcim nacizmus. 4. júla 1938 bol zbavený štátneho občianstva a dvere do nacistického Nemecka sa pred ním natrvalo zabuchli.

1. septembra 1939 Hitler vydal rozkaz zaútočiť na Poľsko. Británia a Francúzsko však nezostali ľahostajnými, ako to bolo v prípade obsadenia Československa. O dva dni neskôr vyhlásili Nemecku vojnu. Hitlerova totálna vojna sa začala, ale o čosi skôr, než plánoval. Napriek tomu žalo Nemecko jeden vojenský úspech za druhým a zakrátko nebolo v Európe bezpečného miesta. Remarque bol nútený opustiť aj neutrálne Švajčiarsko a v roku 1939 sa vydal na cestu do Ameriky. Z tohto obdobia pochádzajú romány z emigrantského prostredia Miluj blížneho svojho (1941) a Víťazný oblúk (1945), v ktorých opísal život na úteku cez Európu až do Spojených štátov. Jeho sestra Elfrieda sa však prenasledovaniu nevyhla. Roland Freisler, predseda občianskeho súdu a zúrivý nacista, ktorý ju obvinil zo zločinov proti Hitlerovi a jeho režimu a odsúdil na trest smrti. V roku 1943 bola popravená sťatím v Berlíne. Nechala po sebe manžela a dve deti. Freisler vošiel neskôr do dejín, keď predsedal súdu so spiklencami, ktorí 20. júla 1944 spáchali neúspešný atentát na Hitlera. Remarque sa o sestrinej smrti dozvedel až po vojne. V jej rodnom meste je od roku 1968 po nej pomenovaná ulica Elfriede-Scholz-Strasse.

V Spojených štátoch sa Remarque spoznal s mnohými slávnymi osobnosťami z oblasti kultúry. Nezostalo len pri pracovných stretnutiach a autor románov o vojne prežil zopár vášnivých ľúbostných vzťahov s populárnymi hollywoodskymi herečkami Marlen Dietrich, Natasha Paley, Greta Garbo, Lupe Velez a napokon aj s Paulette Goddard - jeho poslednou manželkou. Zosobášili sa 25. februára 1958 v Brandforde (Connecticut, USA). Nové kontakty znamenali aj nové príležitosti sfilmovania jeho románov. Počas vojny spolupracoval Remarque v USA na rôznych filmových projektoch a v roku 1941 mal premiéru film So Ends Our Night (réžia John Cromwell) podľa románovej predlohy Miluj blížneho svojho (1941). Okrem filmu a písania sa venoval aj charitatívnej činnosti v spolupráci s European Film Found - organizáciou na podporu nemajetných emigrantov v USA a usporadúval výstavy svojej rozsiahlej zbierky obrazov. S blížiacim sa koncom vojny sa odhodlal k písaniu románu, ktorý neskôr vyšiel pod názvom Čas žitia a čas umierania (1954). Opísal v ňom zápas nemeckého vojaka, ktorý pochyboval o správnosti ideí, za ktoré nasadzoval život, na pozadí bojov druhej svetovej vojny. Hoci kniha vyšla až po vojne, ešte stále sa jednalo o citlivú tému.

Remarque musel román niekoľkokrát prepracovať; v Nemecku vyšiel v cenzurovanej podobe. Vojna sa v Európe skončila 8. mája 1945. Po úspešnom spojeneckom vylodení v Normandii (6. jún 1944) sa otvoril nový západný front. Od východu proti Nemecku viedla svoje ťaženie Červená armáda. Obkľúčenie sa zovrelo a z Berlína sa stal ohnivý kotol. V jeho útrobách, kdesi v bunkri pod Ríšskym kancelárstvom, nemecký vodca Adolf Hitler v agónii spísal svoju poslednú vôľu a 30. apríla 1945 spáchal samovraždu spolu s Evou Braunovou, dlhoročnou milenkou, ktorú si v predvečer svojej smrti vzal za ženu. O čosi neskôr ho nasledoval aj minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý ešte pred tým, než sa s manželkou odpravil na druhý svet, otrávil svojich šesť detí. Skončila sa 12 ročná vláda „tisícročnej“ ríše. Svet si mohol znovu vydýchnuť a žiť v miery. Ako sa však ukázalo, koncom druhej svetovej vojny sa iba začala vojna ďalšia - studená. Európu si rozdelili najväčšie víťazné mocnosti USA a ZSSR. Synonymom ich vzájomnej nevraživosti sa stal Berlínsky múr, ktorý na dlhé desaťročia oddelil západ od východu.