Pri hocijakej snahe proti niečomu protestovať, je im všetko odôvodnené pomocou inteligentných argumentov, ktorým údajne oni nemôžu rozumieť preto, že sú hlúpe a nevzdelané. Všetko, čo sa im zdá zlé, je pre ich život vlastne najlepšie.
Keď sa nakoniec prasatá nasťahujú do Jonsonovho domu, kde si užívajú luxusu, poruší sa tým niekoľko pravidiel naraz. Dokonca pozvú na večeru niekoľko ľudských farmárov zo susedstva. Pri pohľade do okien zvieratá nerozoznávajú rozdiel medzi človekom a prasaťom. Uvedomujú si, ako boli využívané.

V diele je veľa postav, ktoré stoja za povšimnutie. Určite najvýznamnejšie je prasa Napoleon = diktátor. Najprv vládne so svojim priateľom Kulišom, ale už od začiatku sa usiluje o samostatnú vládu. Pri vhodnej príležitosti poštve všetky zvieratá proti nemu a sám, za pomoci svojich siedmych zlých psov sa určí „Veľkým vodcom“. Má všetko perfektne premyslené. Príliš nehovorí, ale za svojim názorom si stojí a dokáže ho na mieste obhájiť a logicky zdôvodniť. Hlúpym zvieratám nezostavá nič iné, ako so všetkým súhlasiť.

Záver

Celá kniha i v nepatrných detailoch korešponduje so skutočnosťou. Môžeme nájsť paralelu medzi starým Majorom a Karolom Marxom (spoločne s Engelsom). Obaja sú považovaní za ideológov. S pôvodným zámerom bola vytvorená spoločnosť ľudí, kde nebude vlastníkov. Ľudia v takejto spoločnosti by pracovali len pre seba a nie pre niekoho iného. Ich idea bola neskôr upravená, podľa potreby vládnucich zneužitá, stala sa otrasným nástrojom moci. Orwella teda musíme oceniť hlavne za domyslenie celej tejto problematiky, pretože s Marxovou ideológii, ktorá vznikala v polovici 19. storočia, bol určite oboznámený, ale konečné dôsledky a problémy z nej vyplývajúce si musel domyslieť sám. Obe prasatá, ktoré sa stali vodcami spoločenstva na farme môžeme zrovnávať so Stalinom či Leninom. Obdivuhodné je i zachytenie takého detailu, ako dokazovanie si lepších výsledkov. Pochodovanie zvierat (Májový úvod), aby vzdali hold práci, ktorú samé vykonali. Určite každý čitateľ, aspoň trochu histórieznalý nájde na prvý pohľad podobnosť so skutočnými udalosťami. Zaujímavé je tiež zachytenie revolúcie a zmeny následného systému moci. Došlo k revolúcii, vzbure proti diktátorovi, chvíľu fungovala ozajstná demokracia. Všetci si boli rovní a rešpektovali jeden druhého. Neskôr začala z masy vystupovať skupina nadriadených. Došlo k akejsi vláde oligarchie, ktorá sa legitimovala svojimi duševnými schopnosťami. Na záver sa z tejto skupiny vymanil diktátor (vodca) a celý kolobeh by sa mohol donekonečna opakovať.