George Orwell Zvieracia farma

George Orwell (vlastným menom Eric Arthur Blair) sa narodil 25. 6. 1903 v Motihari v Indii v rodine koloniálneho úradníka. Bezpochyby patrí k najvýznamnejším literárnym osobám 20.storočia. Spolu s Huxleyom a Kafkom je označovaný za „proroka nášho veku“. Pôvodne literát, editor a žurnalista sa zúčastnil občianskej vojny v Španielsku (kde bojoval v légií POUM – španielske socialistické hnutie, kde bolo jeho prvé nadšenie nad fungujúcom socialistickým štátom, no neskôr to vystriedalo znechutenie z intríg a fanatizmu jednotlivých zložiek španielskej ľavice.) , z ktorej čerpal námety pre svoje diela. Tesne pred smrťou (21. januára1950 v Londýne) napísal dve najznámejšie diela: Zvieraciu farmu a 1984. Obe knihy sú kritikou totalitných režimov. Zvieracia farma či Farma zvierat nie je vôbec rozsiahlou knihou, no i v krátkom diele autor dosť nezvyčajnou formou popisuje tienisté stránky totalitných režimov.

Román Zvieracia farma je napísaný formou bájky, čiže hlavnými hrdinami sú zvieratá. Nie je uvedené v akom čase a na akom mieste sa dej odohráva, autor spomína len Anglicko. Svojou podstatou predpovedal udalosti pár rokov dopredu. Orwell s určitou presnosťou popísal komunizmus – systém, kde sú si najprv všetci rovní, ale postupne je väčšina rovných ovládaná niekoľkým ešte „rovnejšími“, čo má za následok vývoj až k totalitarizmu.
Farma je tu nejakým symbolom pre štát. Najprv je to jediné miesto, kde je človek slobodný, ale pomaly sa stáva väzňom.

Pôvodne dobrá myšlienka sa premení na zlo spáchané na nebohých zvieratách, ktoré nie sú schopné so svojimi skúsenosťami a vedomosťami sa samé brániť. Slepo nasledujú svojich vodcov a poslúchajú ich na slovo. Najprv starý kanec Mojžiš naučí svojich priateľov pieseň „Zvieratá Anglicka“ a tým položí základy tzv.animalizmu. Hlavnými znakmi je nepriateľstvo ku človeku a naopak láska k zvieratám. Mojžiš pripraví pôdu pre revolúciu, v ktorej dôjde k vyhnaniu majiteľa farmy, pána Jonsona a prevzatiu moci zvieratami. Je napísaných sedem prikázaní a každé zviera je povinné ich dodržiavať vo svojom i spoločnom záujme. Spravovaním farmy sa poveria samé prasatá. Najprv farma dobre prosperuje. Vďaka tomu si zvieratá ani nevšimnú, že podmienky pre život sa nezmenili a ani prídel jedla sa vôbec nezvýšil.
Postupne dochádza k upravovaniu siedmych prikázaní v prospech prasiat.

Pri hocijakej snahe proti niečomu protestovať, je im všetko odôvodnené pomocou inteligentných argumentov, ktorým údajne oni nemôžu rozumieť preto, že sú hlúpe a nevzdelané. Všetko, čo sa im zdá zlé, je pre ich život vlastne najlepšie.
Keď sa nakoniec prasatá nasťahujú do Jonsonovho domu, kde si užívajú luxusu, poruší sa tým niekoľko pravidiel naraz. Dokonca pozvú na večeru niekoľko ľudských farmárov zo susedstva. Pri pohľade do okien zvieratá nerozoznávajú rozdiel medzi človekom a prasaťom. Uvedomujú si, ako boli využívané.

V diele je veľa postav, ktoré stoja za povšimnutie. Určite najvýznamnejšie je prasa Napoleon = diktátor. Najprv vládne so svojim priateľom Kulišom, ale už od začiatku sa usiluje o samostatnú vládu. Pri vhodnej príležitosti poštve všetky zvieratá proti nemu a sám, za pomoci svojich siedmych zlých psov sa určí „Veľkým vodcom“. Má všetko perfektne premyslené. Príliš nehovorí, ale za svojim názorom si stojí a dokáže ho na mieste obhájiť a logicky zdôvodniť. Hlúpym zvieratám nezostavá nič iné, ako so všetkým súhlasiť.

Záver

Celá kniha i v nepatrných detailoch korešponduje so skutočnosťou. Môžeme nájsť paralelu medzi starým Majorom a Karolom Marxom (spoločne s Engelsom). Obaja sú považovaní za ideológov. S pôvodným zámerom bola vytvorená spoločnosť ľudí, kde nebude vlastníkov. Ľudia v takejto spoločnosti by pracovali len pre seba a nie pre niekoho iného. Ich idea bola neskôr upravená, podľa potreby vládnucich zneužitá, stala sa otrasným nástrojom moci. Orwella teda musíme oceniť hlavne za domyslenie celej tejto problematiky, pretože s Marxovou ideológii, ktorá vznikala v polovici 19. storočia, bol určite oboznámený, ale konečné dôsledky a problémy z nej vyplývajúce si musel domyslieť sám. Obe prasatá, ktoré sa stali vodcami spoločenstva na farme môžeme zrovnávať so Stalinom či Leninom. Obdivuhodné je i zachytenie takého detailu, ako dokazovanie si lepších výsledkov. Pochodovanie zvierat (Májový úvod), aby vzdali hold práci, ktorú samé vykonali. Určite každý čitateľ, aspoň trochu histórieznalý nájde na prvý pohľad podobnosť so skutočnými udalosťami. Zaujímavé je tiež zachytenie revolúcie a zmeny následného systému moci. Došlo k revolúcii, vzbure proti diktátorovi, chvíľu fungovala ozajstná demokracia. Všetci si boli rovní a rešpektovali jeden druhého. Neskôr začala z masy vystupovať skupina nadriadených. Došlo k akejsi vláde oligarchie, ktorá sa legitimovala svojimi duševnými schopnosťami. Na záver sa z tejto skupiny vymanil diktátor (vodca) a celý kolobeh by sa mohol donekonečna opakovať.

Toto je podľa môjho názoru ďalší z mnohých myšlienok, ktoré chcel autor v diele zachytiť, pretože táto otázka vodcovských elít sa neobjavila iba v režimoch lavicových, ale tiež v režime extrémne pravicovom, pretože ich diktatúrou bol Orwell určitým spôsobom ovplyvnený. Orwell týmto dielom, ktoré napísal v 1944, chcel varovať pred úskaliami totalitných režimov. Myslím, že sa mu to veľmi dobre podarilo, pretože inak by jeho meno, rovnako tak ako jeho diela, neboli vyškrtnuté zo zoznamu našich, ale i iných východoeurópskych knižníc. Tak ako boli vyškrtnuté prikázania, ktoré si stanovili zvieratá na jeho farme.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk