Ernest Hemingway

Starec a more

Osemdesiatštyri dní bol na mori starec menom Santiago ale nič nechytil. Prvých štyridsať dní s nim bol chlapec ale keďže sa mu so starcom nedarilo, rodičia mu našli novú bárku. Chlapec si ale Santiaga obľúbil a pretože vedel, že starec je chudobný tak mu čas od času nosil nejaké jedlo.

Na osemdesiaty piaty deň si Santiago zbalil harpúnu, sardinky ktoré mu nachytal chlapec ako návnady a udice. Zavčas rána sa vybral na lov. Nemusel veľa veslovať lebo pol práce zaňho urobili morské prúdy. Nechal sa odnášať prúdom a rozhodil návnady. Pozoroval čajky a ,,lietajúce ryby“. Rozhodol sa ísť pozrieť delfíny medzi ktorými by mohla byť jeho veľká ryba.

Odrazu pocítil slabé trhnutie ktoré postupne silnelo. Zistil, že chytil obrovskú rybu ktorá bola až priveľká na jeho bárku. Bola taká silná, že to chvíľu vyzeralo, že ho chce uloviť ona a nie on ju. Ťahala ho za sebou ako vlečku. Keď ju skúsil zabiť harpúnou, len ju poranil tak že krvácala a on stratil harpúnu. Stratil už veľa síl keď krvácajúca ryba prilákala žraloky. Ihneď začali rybu obhrýzať ale starec s nimi začal bojovať. Keď prišiel o všetky zbrane a bol na smrť vyčerpaný žraloky konečne odplávali. Vedel že odplávali preto, že zjedli celú rybu. Vyčerpaný pomaly zaspal. Snívalo sa mu o Afrike, kde bol ako mladý a o levoch.

Keď sa ráno zobudil, zistil, že je len kúsok od svojho domova. ,,Odtiaľto by som trafil aj poslepiačky.“ povedal si pre seba. Odrazu pocítil v hrdle ostrú korenistú pachuť. Keď zakašľal, zistil, že vykašlal krv. Pri brehu ho už čakal chlapec. Keď ho zbadal v takom zúboženom stave odviedol ho do chalupy, kde starec býval. Sľúbil mu, že privedie doktora. A že sa musí skoro vyzdravieť aby mohli spolu vyraziť na more.