Jozef Gregor Tajovský Statky - zmätky

Jozef Gregor Tajovský
Statky-zmätky

Literárny druh : dráma
Literárny žáner : hra
Literárne obdobie : druhá vlna slovenského literárneho realizmu
Kompozícia :
- 4 dejstvá – delia sa na výstupy
1.dejstvo – 19 výstupov, odohráva sa v izbe u Ľavkov, na Vianoce
2.dejstvo – 20 výstupov, u Palčikov, v júli
3.dejstvo – 8 výstupov, u Palčikov, na Ondreja (30.11.)
4.dejstvo – 7 výstupov, u Kamenských, na Vianoce
- Tajovský dodržiava stavebný princíp klasickej drámy:
Expozícia – oboznámenie sa zo situáciou
Kolízia – zápletka
Kríza – množstvo konfliktov
Peripetia – hľadanie spôsobu riešenia konfliktov
Rozuzlenie – vyriešenie situácie
Postavy :
Tomáš Kamenský + Kata
Deti - Zuzka, Ondriš, Eva + Mišo Kaňúrik
Ondrej Palčík + Mara
Jano Ľavko + Žofa
Deti - Ďurko
Beta


Ondrej a Mara Palčíkovci nemajú deti a kedže sú už starí, potrebujú niekoho, kto by ich doopatroval a postaral sa o majetok. Robotníci sú drahí a tak si vyberú Marinej sestry syna Ďurka Ľavka, pričom ho chcú oženiť so Zuzkou Kamenskou, dcérou Ondrejovej sestry.
„Robotník cudzí drahý, a len je cudzí, nie ako svoj. Nemožno sa spoľahnúť. A plácu si už ani nevie akú pýtať. A roboty nespraví za polovicu. A tá chova drahá …!“
Kamenským a Ľavkovcom sľúbia, že po smrti zdedí Ďurko a Zuzka celý ich majetok a budú ich mať radi ako vlastné deti.
„Tak by sme ľúbili, čo by sa náš majetok nerozišiel. Oni by nás opatrili.“
Ďurkovi nevadí, že sa má oženiť so Zuzkou. A Zuzka, aj keď Ďurka neľúbi, vydá sa zaňho. Svadbe sa vzpiera iba Tomáš Kamenský, pretože vie, že Ľavkovci chcú iba peniaze.
„Ľavkovci, ako ty, idú za majetkom.“

V druhom dejstve sa Zuzka trápi. Ďurko chodí do krčmy a tancuje s Betou. Palčíkovci nie sú spokojní so Zuzkinou a Ďurkovou robotou. Ďurko sa chce rozísť so Zuzkou a chce sa oženiť s Betou.
„Prisahanej ženy sa zriekaš a k druhej sa zavláčaš.“
Zuzka odíde od Palčíkovcov a tí vystroja Ďurkovi a Bete svadbu.


Tretie dejstvo spočíva vo vytváraní konfliktov. Ďurko trvá na tom, aby im Palčíkovci buď prepísali časť majetku, alebo im zaplatili. Ale Palčík nechce.
„A ty len prepisovať, prepisovať. Do mojej smrti ani pod piaď.“
Ľavko požiada Palčíka o pôžičku, ale Palčík odmietne, pretože si ešte od zaplatenia svadieb „nevydýchol“. Aj Ľavko a Mara začnú trvať na prepísaní majetku, ale Palčík neustúpi. Beta sa poháda s Ďurkom, vyčíta mu, že ju k Palčíkovcom priviedol.
„Akoby tu bola poslednou slúžkou. Preto si ma zvábil sem.“
„Ba ja som si jarmo na krk zavesil.

Ty si za mnou chodila.“
Zrazu príde Zuzka s Kaňúrikom, pretože si chce zobrať veci, ktoré jej tam ostali. Ďurko chce, aby tam Zuzka ostala.
„Zuzka, keď si prišla, Betu pošlem, a či už i sama šla, a ty ostaň.“
Ďurko odchádza od Palčíkovcov sám. Zuzka i Beta mu už odišli.

V poslednom dejstve sa už nevyskytujú hádky a konflikty. Žofa sa príde pozrieť na svojho vnuka. Síce jej vyčítajú, že sa oňho doteraz nestarala, ale ona sľubuje, že to napraví. Ďurko sa bojí prísť sa pozrieť na svoje dieťa, ale nakoniec sa odváži. Zuzke sa ospravedlňuje, ale tá s nim nechce znova žiť. Hra končí vetou „Nech potom sám súdi nad tebou.“, takže čitateľ či divák môže rozmýšľať, čo sa stane ďalej.


Charakteristika :
Ďurko – „driečny ľahtikár“, rád chodí za dievčatami, do Zuzky sa nezaľúbi, ale ožení sa s ňou, aby získal majetok. Keď ho opustí, hneď ide za Betou, ale keď ho aj tá opustí, ľutuje, že nechal Zuzku odísť.
Zuzka – spočiatku je tichá a všetko urobí presne tak, ako jej prikážu, ale neskôr sa z nej stáva sebavedomá žena.
„… je súce, dobré dievča; nás, ako rodinu, len si bude vedieť lepšie uctiť, opatriť.“
„To ani vravieť, ani sa zabaviť, len sa tmolí zahúlená, človeku do očú nepozrie, chodí ako zabitá, nikomu ani slova nepovie …“
„… je vždy zarmútená, slova neprehovorí …“
Beta – je charakterizovaná ako „ľahký tovar“ a „parádnica, jazyčnica, nerobotná“.
„Doveď tú Betu, tá ťa bude i na rukách nosiť.“
Palčík – chce mať lacných robotníkov, takže presvedčí rodičov Ďurka a Zuzky o tom, že by sa mali zosobášiť. Sľúbi im majetok, ale v skutočnosti sa im ho nechystá nikdy dať. Nechce požičať Ľavkovi peniaze, takže ho Ľavko kritizuje.
„Lebo si držgroš! Vydriduch! Nepomohol by si ani vlastnému bratovi.“

Jazyk : ľudový s nárečovými prvkami – do očú, meno moje, …
Bibliografia : Tajovský, Jozef, Gregor: Statky-zmätky, Tatran, Bratislava 1985.