Margita Figuli

Novela Tri gaštanové kone patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu. Hlavnou myšlienkou je „násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca“ autorka na veľkom epickom priestor rozvinula ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím. V centre príbehu stavia dve kontrastné postavy, vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný, bezohľadný sebec a boháč. V jadre novely je boj o určité poňatie lásky, na jednej strane je to láska ako strhujúca sila, ako vášeň a náruživosť ktorá vedie k zločinu, na druhej strane je podávaná ako sila etická sebaprekonávanie. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane stojí náruživí Zápotočný na druhej strane rozprávač príbehu. Celá kompozícia je založená na váhavosti, uvážlivosti hrdinu. Peter ktorý kráča svojou vlastnou cestou nachádza východisko aj v najťažších situáciách tak, že sa radí nie s vonkajšími pomocníkmi (ľudskými a zvieracími) ako je to v rozprávke, predovšetkým sa riadi sám sebou. Dej sa odohráva na Orave nieje určený čas ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia (vždy sa niečo 3x opakuje) dobrou predstavou je Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný, Maliarička Magdaléna a peter o sebe snívajú, Magdaléna sa sľúbi Petrovi, Peter je z Turca, za podmienok, že postaví dom, získa majetok a tri gaštanové kone. Magdaléna sľub nedodrží (je prinútená vydať sa za Zápotočného). Peter miloval Magdalénu a tým , že si ju nemohol vziať sa jeho láska zväčšovala. Autorka uplatnila rozprávkové prvky a to vidíme na scéne keď Jano Zápotočný týra kone a jednému z nich vypaľuje meno tulák (za tuláka v dedine pokladali Petra lebo bol sirotou a nemal vlastný domov), kôň sa vzoprie zrúti Magdalénu ktorá ho držala ale zadrží nad ňou nohu ale naopak došliape Jana Zápotočného. Kôň je vykonávateľom spravodlivosti podobne ako je to v rozprávkach. Rozprávkový prvok sú aj tri gaštanové kone ktoré predstavujú určitý majetok. Autorka tu zobrazila starí námet novým spôsobom trojuholník lásky medzi Magdalénou, Petrom a Zápotočným, vzťahy a konanie postáv na jednej strane je ovplyvnené majetkom ( Zápotočný, Magdalénina matka), na druhej strane poznačené citmi, láskou, porozumením, (Magdalénin otec, Magdaléna a Peter). Celý príbeh je podávaný v podobe tzv. ja rozprávania (skazové rozprávanie), rozprávačom je Peter. Dielo je popretkávané lyrickými obrazmi najlepšie to môžeme vidieť pri pálení svätojánskych ohňov.