Tam mali s Adelou spoločnú izbu. Najprv Adela nehovorila o Štúrovi, ale neskôr žiadala Evku, aby o ňom rozprávala. V jeseni sa však Evka vrátila domov, ale prisľúbila Adele, že na budúci rok príde zase. Na jar v Zitňanoch nastal hlad. Ľudia túžobne čakali na žatvu a našťastie, úroda bola dobrá. V auguste sa Evka zase stretla s Adelou a hned si všimla, že sa za ten čas niečo zmenilo a Adela pred ňou niečo skrýva. Zmenilo sa jej správanie ku Štúrovi. Správala sa k nemu milo a duchaplne.

Ostrolúckovci vtedy cestovali do Prešporku a pozvali aj Evku. Tá pozvanie prijala a išla s nimi. Tam videla aj to, ako sa tlačia SNN (Slovenské národné noviny). A spoznala aj Laciaka, ktorý bol sadzač v tlačiarni a Evka sa mu zapáčila na prvý pohľad. Ona ho však odmietla. Adela zobrala Evku aj na bál. Bol tam aj Štúr. A pri tanci mu Adela dala ružu, ktorú mala pripnutú na šatách. Vtedy to Evku zabolelo a prvýkrát si uvedomila, že k Štúrovi niečo cíti.

Evka išla zase navštíviť rodinu do Zitnian. Bola revolúcia a Hurban potreboval nejakého smelého človeka, ktorý by hlásal jeho slová po dedinách. Evkin brat Miško neváhal a hneď sa na to dal. Musel sa potom aj skrývať, lebo ho hľadali gardisti.

Koncom oktobra 1852 išla Evka do Viedne za Adelou. Tá sa za tie štyri roky zmenila. Bola z nej vážna dáma s trochu smutnou tvárou. Evka videla, že Adelu niečo trápi, ale nevedela jej pomôcť a nechcela sa vypytovať. Neskôr však Adela povedala Evke všetko. Začalo sa to ked stretla Štúra. Chcela sa mu pomstiť za Máriu Pospíšilovú, ktorú predtým opustil. Predstierala, že sa jej páči a potom ho chcela vysmiať. Po jeho odchode však pocítila ,ako jej Štúr chýba a že ona ho naozaj ľúbi. Ale potom prišla revolúcia a Štúr Adele naznačil, že štát ho bude potrebovať. A vtedy si Adela uvedomila, že ju opustí ako Máriu. Obaja boli voľní. Ona ľúbi jeho, on ľúbi ju. Ale jej rodičia boli proti ich vzťahu.

18.3.1853 Adela ochorela na nervovú horúčku a zomrela a 12.1.1856 zomrel na poľovačke Štúr. Evka si vzala Laciaka.