Bol naozaj na hroznom Dvore divov, kam poctivý človek v túto hodinu ešte nikdy nevkročil, v čarodejnom kruhu, v ktorom sa ako muchy prepadávali súdni úradníci a mestský strážnici, ak sa tam opovážili, v meste zlodejov, ohyzdnej bradavici na tvári Paríža, v stoke, z ktorej každé ráno vytekal a do ktorej sa každý večer vracali s korisťou všetky prúdy spoločenského zriadenia, vo falošnom špitáli, v ktorom cigán, vyskočený mních , zbehnutý študent, ničomníci všetkých národov: Španieli, Taliani, Nemci, všetkých náboženstiev: židia, kresťania, mohamedáni i pohania, pokrytí namaľovanými ranami, vo dne žobrali a v noci sa premieňali zo žobrákov na lupičov, slovom v obrovskej šatni, v ktorej sa tej dobe obliekali a vyzliekali vštci herci tej večnej komédie, ktorú na parížskej dlažbe hrá krádež, prostitúcia a vražda.” (I.diel str.97) Gringovia chcú obesiť, ale keď už má slučku na krku náhle zíde Krivému Šaľbianovi – Cundrošíkovi myšlienka „ U nás je zvykom, že muža neobesíme, kým sa najprv nespýtame, či ho nejaká z našich žien nechce. Kamarát, to je tvoje posledné útočisko. Alebo sa oženíš s tuláčkou, alebo s slučkou!” (I.diel str.110) Nijaká tuláčka sa neobetuje, až v poslednej chvíli príde Esmeralda. „ Ľahkým krokom pristúpila k odsúdenému. Jej pekná Džali šla za ňou. Gringorie bol viac mŕtvy ako živý. Chvíľu naňho mlčky hľadela. Chcete tohto človeka obesiť? opýtala sa vážne Krivého. Áno, sestra, odpovedal kráľ thúnsky, iba ak by si si ho vzala za muža.. Vezmem si ho, vyhlásila.” (I.diel str.112) Quasimodo je za únos Esmeraldy zatknutý. Na námestí ho mučia a bičujú. Je smädný, no nik sa nad ním nezľutuje iba Esmeralda. „Mlčky pristúpila k odsúdenému, ktorý sa márne zvíjal, aby jej unikol, odviazala si od pása čutoru a priložila ju jemne k úbožiakovým vyprahnutým perám. A tu bolo vidieť, ako sa z toho dosiaľ suchého a blčiaceho oka vykotúľala veľká slza a pomaly stekala po tej obludnej a zúfalstvom tak dlho húžvanej tvári. Bola to možno prvá slza, ktorú nešťastník kedy vyronil.” (I.diel str. 269)
Phoebus je v dome svojej sesternice a začuje spev a bubnovanie na tamburímu. Nechá si zavolať Esmeraldu k sebe a dá jej najavo, že sa mu páči. Dohodne si s ňou schôdzku. Frollo stretne Phoebusa a idú spolu do krčmy pod dohľadom arcidiakona. Podnapitý Phoebus sa stretáva s arcidiakonom v podobe mnícha, ktorý mu požičia peniaze a putuje s ním na miesto stretnutia s Esmeraldov. Zaplatí izbu a ide čakať Esmeraldu na most. Arcidiakon sa za ten čas skrýva v ich izbe. Prichádza Esmeralda a vzájomne si vyznávajú lásku.„ Či ťa milujem, anjel môj! zvolal kapitán a kľakol si na jedno koleno pred ňou. Moje telo, moja krv, moja duša,

všetko je tvoje, všetko je pre teba. Mám ťa rád a nikdy som nemiloval nikoho iba teba. Kapitán už toľkokrát túto vetu v podobných prípadoch opakoval, že ju vysypal na dúšok a ani raz sa nezasekol.” (II.diel str.73) Claude videl všetko a veľmi žiarlil. „Tento kňaz tmavej pleti a širokých pliec, odsúdený až dosiaľ k prísnej kláštornej poctivosti, chvel sa a súčastne blčal pri pohľade na túto nočnú scénu lásky a rozkoše, Pohľad na tú krásnu dievčinu, ako sa v zmätku oddáva ohnivému mladému mužovi, vlieval mu do žíl žeravé olovo. Odohrávali sa v ňom hrozné prevraty. Oči sa ponárali s chlipnou žiarlivosťou pod rozpäté sponky. ” (II.diel str.75) „ Odrazu videla nad Phoebovou hlavou inú hlavu, fialovú, zelenú, kŕčovitú tvár s pohľadom šialenca. Pri tejto tvári bola ruka držiaca dýku. Bola to tvár a ruka kňazova. Vylomil dvere a bol tu.