” (II.diel str.265)
- metafora - „ Napokon, aj dnes je to tak: každé ústa učenca, vychvaľujúce iného učenca, sú čaše žlče medom osladené.” (I.diel str. 192)
- oxymoron - „...trpký úsmev...” (I.diel str.187)
„...krutý úsmev...” (I.diel str.193)
- elipsa - „Ľudské telo- temnoty, hviezdy- temnoty!” (I.diel str.198)
- apoziopéza - „Oheň v pevnom stave...” (II.diel str. 40)
„To nie je blúznenie...” (II.diel str.40)
- epiteton - „ľadovým pilierom” (II.diel str.41)
- rečnícke zvolania - „To by mi ešte chýbalo”
„Diabolský chlap!” (I.diel str.64)
- básnická otázka - „To svetlo, čo zaplavuje moju ruku, že je zlato?” (II.diel str.40)
- archaizmy – kazimierka, myriady (I.diel str.109)
- dej je popretkávaný latinskými výrazmi.
Filozofia diela: Autor poukazuje na veľké rozdiely medzi spoločenskými vrstvami. Najnižšia vrstva (Esmeralda) mohla byť bez dôkazov odsúdená najvyšším trestom – smrťou, zatiaľ čo na najvyššiu vrstvu (Claude Frollo) nepadne ani obvinenie. Vyššia vrstva si myslí, že jej všetko patrí, nielen to hmotné, ale aj citové.
Vlastný názor: V tomto diele je obdivuhodným spôsobom opísaný Paríž a Chrám Matky božej. Je zaujímavé, ako sa Esmeralda vždy zmierila so svojim osudom a ba až zarážajúce to ako Claude Frollo si privlastňoval Esmeraldu. Mal ju rád veľmi zvláštnym spôsobom. Miestami ju miloval a inokedy zase nenávidel. Nakoniec vyhrala nenávisť. Pozoruhodnou postavou bol Quasimodo, ktorý aj napriek svojmu výzoru vedel rozpoznať dobro a zlo. CAB-DATA 2002
Pozdravujem 1.C-B-A II.C-A-B III-A a všetkých maturantov.